Jeho výrok možno preto chápať ako zdvorilé odmietnutie českých návrhov. Slovanský zjazd napokon prijal v slovenskej a rusínskej otázke rezolúciu, ktorá vychádzala zo slovenských Žiadostí a z predpokladu zachovať celistvosť Uhorska. Slovákov a Rusínov mali Maďari uznať za rovnoprávny národ. Mali mať svoje národné snemy a permanentný výbor, ktorý mal kontrolovať, či sa ustanovenia snemu plnia. Požadovali sa školy s vyučovacím jazykom slovenským od základných až po univerzitu. Nijaký národ sa nemal vyhlasovať za panujúci. Ďalej sa požadovali demokratické slobody. Počas rokovania Slovanského zjazdu vypuklo v Prahe povstanie, ktoré vyprovokovalo vládne vojsko na čele s generálom Windischgrätzom. Do bojoch na barikádach sa zapojili aj slovenskí účastníci zjazdu. Povstalci však po niekoľkých dňoch podľahli presile organizovaného vojska. Porážka pražského povstania a Windischgrätzove delá namierené na Prahu – to bol prvý vážny neúspech revolučných síl v Habsburskej monarchii. Postupne sa viedenskej vláde podarilo potlačiť povstania aj v ostatných častiach monarchie. Slovenské povstanie rokov 1848-1849

Po porážke pražského povstania presunuli Slováci ťažisko svojej činnosti do Viedne a začali sa pripravovať na vystúpenie za svoje požiadavky v Uhorsku. Koncom augusta a začiatkom septembra sa začal vo Viedni z iniciatívy slovenských vodcov a pod vedením českých vojenských odborníkov Františka Zacha a Antonína Bloudka organizovať slovenský dobrovoľnícky zbor. 16.9.1848 vznikla vo Viedni Slovenská národná rada ako najvyšší slovenský politický a vojenský orgán. Na čele boli Štúr, Hurban a Hodža. 19.9.1848 vyhlásila Slovenská národná rada na Myjave neposlušnosť peštianskej vláde a vyzvala slovenský ľud na celonárodné povstanie. Po miestami urputných bojoch však maďarské ozbrojené gardy do konca októbra vytlačili slovenských dobrovoľníkov na Moravu. Uhorská vláda nastolila na Slovensku teror. Štúra, Hurbana a Hodžu vyhlásili za vlastizradcov a zbavili ich štátneho občianstva. Koncom októbra po hromadnom prenasledovaní a zatýkaní vlastencov popravili pri Hlohovci dvoch povstalcov – študentov Karola Holubyho a Vilka Šuleka.
Keď sa vo Viedni rozchýrilo, že vláda poslala proti Maďarom vojsko, vypuklo 6.10.1848 povstanie aj vo Viedni. Cisár a snem ušli na Moravu. Svoje vojenské sily proti Viedni sústredil generál Windischgrätz a ten koncom októbra potlačil povstanie. Po upevnení svojej moci slabý a nie celkom svojprávny cisár Ferdinand V. odstúpil a 2.12.1848 nastúpil na trón mladý, vtedy osemnásťročný František Jozef I.