Grécko pod správou vojenskej aristokracie
Mykény

Začiatkom 16 st. pred naším letopočtom sa zmenilo usporiadanie Balkánskeho poloostrova. Mykény sa stali strediskom vojenskej civilizácie a hneď na to vznikli veľké metropoly aj v strednom a južnom Grécku. Zrodila sa mykénska kultúra, ktorá pretrvala štyri storočia. Dve kruhové pohrebiská, jedno z roku 1600 a druhé z roku 1500 pred našim letopočtom, sú svedkami prosperity a originálnosti mykénskej kultúry. Pozornosť si zasluhujú tri hlavné črty – prvou je posvätný význam kruhov, druhou bohatstvo a luxus predmetov zachovaných v hroboch a zjavná príslušnosť mŕtvych k vojenskej aristokracíi, do tretice je to úmysel neprestajne pripomínať moc a autoritu zosnulých. Poklady, nachádzajúce sa v hroboch, sú predmety vyrobené zo vzácnych materiálov (zlata a slonoviny), opracované mimoriadne jemnou, akoby ženskou rukou. Nachádza sa tu veľké množstvo mečov a iných bronzových predmetov, patriacich k výzbroji bojovníka. Ucelený pohľad ukazuje, že v týchto špecialne upravených hrobkách ležia telá osôb, ktoré stáli na čele sociálnopolitickej štruktúry, odlišnej od dovtedajšieho usporiadania gréckej spoločnosti. Zo zobrazení bojových vozov a mečov na stélach a textov na tabuľkách vyplýva jasná súvislosť medzi vojenskou výzbrojou a novou organizáciou spoločnosti. To, že je medzi nimi nejaký vzťah a zbrane sa objavujú v hojnom počte, neodhaľuje príčiny vzostupu krajiny a narastania jej bohatstva. Hroby a ich obsah poukazujú na ustavičný rozvoj remeselníckej a umeleckej zručnosti, ako aj na zakladanie dynastíi v strednom Grécku a na Peloponézskom poloostrove v 15 st. pred našim letopočtom. Typ hrobky, do akej sa dávali pochovávať králi, bol až dovtedy neznámi a poddaní naň nemali nárok. Tieto hrobky sa nazývajú tholos alebo úle. Sú to otvory vyhĺbené do skál, alebo stavby s kruhovým pôdorysom a zvláštnou kužeľovitou strechou, vstupovalo sa do nich chodbami, ktoré sa po pohrebnom obrade zasypali zemou. V hroboch je uložené obrovské bohatstvo. Rozprávkový poklad, ktorý sa našiel v Atreovej pokladnici v Mykénach, je toho vynikajúcim príkladom. V okolí kopulových hrobov sa nachádzajú aj iné hroby, určené pre rodinných príslušníkov elity, sú však postavené odlišným spôsobom a pohrebná výbava už nie je taká bohatá. Z rovnakého obdobia pochádza aj mykénska keramika, ktorá sa našla vo veľkých množstvách po celom územíi stredomorskej panvy: na Sicílíi, v južnom Taliansku, na Rodose a Cypre a v Miléte.