Je dôkazom mohutnej ekonomickej expanzie a rozvinutého obchodu, zvlášť, pokiaľ ide o ambru, slonovinu a vzácne kovy. Rôzne predmety, pochádzajúce z Mykén, z obdobia po roku 1400 pred naším letopočtom, nachádzame až v strednej Európe a na juhu Anglicka. Nie je nám známe, ako sa mykénske výrobky dostávali do vzdialených krajov. Mykénčania si zrejme vytvárali obchodné zastupiteľstvá, no napriek tomu nepredpokladáme, že išlo o kolonizáciu a ovládanie daných územíi. Približne 400 mykénskych sídiel, odkrytých pri archeologickom výskume, dokumentuje jestvovanie hierarchicky usporiadanej spoločnosti, riadenej vrstvou bojovníkov, s kráľom na čele. Králi a šľachta najprv dokazovali svoju moc stavbou hrobiek. Od 15. storočia pred naším letopočtom budovali paláce v Tirynte, Pyle, Mykénach, Aténach a Tébach. Opevnené stavby dodávali týmto mestám vzhľad stredovekých pevností. Jadrom stavieb bol megarón, ktorý mal tri časti: vonkajšiu bránu, predsieň a veľkú sieň so štyrmi stĺpami, stojacimi okolo kozuba a podopierajúcimi strechu. Okolo megarónu boli vystavané izby, pracovne a sklady. Tieto kráľovské príbytky boli predobrazom gréckych chrámov, sídiel bohov. Pozornosť, ktorá sa venovala budovaniu hradieb, mala politické dôvody. Tabuľky nájdené v ruinách palácov obsahujú len inventárne súpisy a výsledky kontrol, ktoré vykonávali úradníci medzi roľníkmi, remeselníkmi oblasti. Podrobnejšia analýza mykénskych dokumentov nám však ukazuje, že Grécko bolo v tom čase rozdrobené na nezávislé byrokratické štátiky, pre ktoré bola charakteristická prítomnosť vojenskej aristokracie, vysoká úroveň remeselníckej výroby a rozvinutý zahraničný obchod, v ktorom najfrekventovanejším tovarom boli kovy a luxusné výrobky. Tieto kniežatstvá boli založené na princípe ozbrojenej neutrality a to vo vzájomných vzťahoch i vo vzťahu pánov k poddaným. Nič neoprávňovalo Mykénčanov, aby presadzovali svoju moc za hranicami Argolidy, ani aby uplatňovali centralizovanú moc ako Asýrčania.
Táto mocná a bohatá ríša sa však koncom 13 storočia pred naším letopočtom nečakane rozpadla. Spolu s palácmi sa zrútila aj spoločenská štruktúra, zaniklo mykénske lineárne písmo typu B, ktoré vynikajúco slúžilo na administratívne účely. Postup morských národov pochádzajúcich zo strednej Európy, ktoré v tej dobe dosiahli Blízky východ, súvisel s tým náhlym úpadkom. V priebehu 12 storočia pred naším letopočtom sa grécka spoločnosť uzatvorila do seba a nastal koniec doby bronzovej.
Trójska vojna bola v starovekej tradícíi udalosťou, ktorá slúži ako záchytný bod pre chronologizáciu historických udalostí.