Je to komplex posvätných budov, do ktorého sa vchádzalo cez monumentálny portál Propylaje, ďalej sa prechádzalo popred obrovskú bronzovú sochu Atény, ktorej autorom bol sochár Feidias. Tento monument z kameňa a vzácneho kovu je pre všetkých svedectvom o ambícíi prvého občana urobiť zo svojho mesta najkrajšie a najslávnejšie mesto gréckeho sveta. Rozšírovanie nadvlády a politického vplyvu Atén znepokojovalo ostatné mestá, najmä Spartu, podporovanú spojencami z peloponézskej konfederácie. Niekoľko malých incidentov roku 431 pred naším letopočtom potom stačilo na vypuknutie vojny. Konflikt trval až do roku 404 pred naším letopočtom, spustošil Atény a z Grécka, krátkodobo ovládaného Sparťanmi, urobil obeť krízy systému občianskych hodnôt. Pokus o utvorenie celosvetovej ríše
Alexander Veľký

Roku 336 pred naším letopočtom, po zavraždení Filipa Macedónskeho, armáda vyhlásila za kráľa jeho dvadsaťročného syna. Počas jeho dvanásťapolročnej vlády sa zmenila tvár Grécka a celého východného sveta. ,,Po Alexandrovi nič nie je tak ako predtým“. Celá Alexandrova osobnosť nesie v sebe črty hrdinu. Podľa legendy bol zo strany svojej matky Olympie Achillovým potomkom a zo strany otca Filipa potomkom Herakla (Diovho syna). Alexander mal dvojitý božský pôvod a Amon, egyptský boh, ho vyhlásil za svojho syna a prisľúbil mu ovládnutie celého sveta. Tieto dva fakty mu prisudzovali výnimočný osud a priam mu predurčovali jeho megalomanské správanie. V jeho osobnosti sa prejavoval Grék i barbar. Ako Aristotelov žiak dostal encyklopedické vzdelanie a naučil sa základom sebaovládania. Jeho vášnivosť však zapríčinila to, že podľahol prchkosti, v ktorej dokázal zabiť svojho priateľa Kleita a veliteľa Parmeniona. Rád sa zúčastňoval orgíi a bujarých pitiek. Od roku 336 pred naším letopočtom v Macedóníi dôrazne a energicky likvidoval všetkých, ktorí by ho prípadne mohli zbaviť moci. V Grécku podnikol bleskovú výpravu a zmrazil všetky nádeje na slobodu, ktoré ožili po smrti jeho otca. Vyplienil a zrovnal so zemou Téby, aby dokázal svoju veľkosť. Gréci sa odvtedy neodvážili zdvihnúť hlavy a Alexander mohol začiatkom roku 334 pred naším letopočtom pokojne odísť do Ázie. Bolo to pokračovanie Iliady, odplata za perzské vojny. Skôr ako dosiahol brehy Troady, Alexander hodil do mora zlatú čašu. Na pevnine zabodol do zeme svoju kopiu na znak toho, že ju dobyl oštepom. Hneď na začiatku výpravy sa v jeho mysli usídlila myšlienka vytvoriť celosvetovú monarchiu. V priebehu niekoľkých mesiacov si podrobil Malú Áziu. Po porážke armády satrapov na riečke Granikos oslobodil pobrežné mestá.