V legende o ňom sa objavujú kresťanské prvky: Duch Svätý mu zjavil tajomstvo Svätej Trojice. Islam mu zas v jednej zo súr Koránu prisúdil božské poslanie Iskander. V 12.storočí inšpiroval trubadúrov západnej civilizácie a Život vládcu sveta opisuje boj Macedónčana s rytiermi Okrúhleho stola. Montaigne v 16. storočí a Montesquieu v 18. storočí vzdali úctu dobyvateľovi, ktorému neskôr sám Napoleon zasvätil kult, ktorého svedectvom bol Memoár svätej Heleny. Tento úžastný obdiv bol dozaista spôsobený tým, že Alexander spojil sny a reálne činy a podľa Goetheho Fausta dokázal nasadiť korunu celému ľudstvu. Alexander Veľký – životopis:

Alexander III. Macedónsky sa narodil na kráľovskom dvore v Pelle roku 356 p.n.l. ako syn a následník macedónskeho kráľa Filipa II. a jeho ženy Olympie. Od malička ho fascinovalo Grécko a všetko s ním spojené. Od roku 342 bol jeho vychovávateľom jeden z najvýznamnejších antických filozofov, Aristoteles. V roku 338 mu otec ako osemnásťročnému zveril útočné krídlo proti spolku Helénov, ktorí sa postavili proti jeho mocenským snahám. No oni neprikladali mladému “nadutému a nasprostastému“ princovi veľký dôraz. Na to kruto doplatili. Bol to totiž práve mladý Alexander, ktorý im šikovným manévrovaním zasadil rozhodujúcu porážku. O rok neskôr vytvoril Filip korintský spolok zo všetkých gréckych miest s výnimkou Sparty, ktorý si vytýčil za cieľ dobyť Perziu s heslom „Pomsta za Xerxa.“ Keď sa Filip rozišiel so svojou ženou Olympiou, následníctvo Alexandra bolo ohrozené. Filipa však roku 336 zavraždili. V krátkom čase boli povraždení aj všetci Alexandrovi rivali. Tieto krvavé kúpele rozvírili hladinu nepokojov, no Alexander nezaváhal. Mohol sa spoľahnúť na svoje fantasicky vycvičené a bezvýhradne oddané vojsko. V roku 335 sa dal na celohelénskom kongrese v Korinte menovať za stratéga. Potom prekročil Dunaj, podrobil si Trákov, neskôr Ilýrov v Albánsku. Nečakane sa obrátil späť na juh a dobyl Téby, centrum protimacedónskeho odporu. Obyvateľov predal do otroctva. Vzbura gréckych miest stroskotala. Alexander sa vrátil i so svojím vojskom domov a pripravoval výpravu do Ázie, ktorú plánoval už jeho otec. Doma sa dostal do konfliktu so svojím vychovávateľom Aristotelom, ktorému sa nepáčilo jeho povýšené vystupovanie, nesúhlasil s jeho veľmocenskými snahami a nebola mu po vôli ani orientálna nádhera, ktorou sa mladý kráľ čoskoro obklopil. To malo za následok filozofov návrat do Athén. Roku 334 p.n.l. dvadsaťdvaročný Alexander zveril Macedónsko panovníckej rade a prekročil so 40 000 pešiakmi a 5 000 jazdcami Helespont.