Opisuje v ňom okrem iného aj to, ako mu obyvatelia obce Neon Teichos ukázali miesto, kde Homér neraz sedával a prednášal zo svojich diel. Pseudo-Herodotos píše, že Homérovi dlho hrozila slepota až napokon oslepol. Tento slepý pevec zomrel na kykladskom ostrove Ios, pravdepodobne v 8. storočí pred n. l. Tam sa na skalnom výbežku údajne nachádzal jeho hrob a bol na ňom dokonca aj nápis: Tu ukrýva zem posvätnú hlavu, sprievodcu hrdinov, božského Homéra. Aké dielo teda vytvoril tento dávny veľký básnik, na ktorého sa po tisícročia nezabúda? Dnes sa všetci zhodujú v názore, že Iliadu vytvoril Homér. Opieral sa pritom o ústne podanie siahajúce až do 2. tisícročia pred n. l. Podal ho však dramatickejšie, umeleckejšie, predovšetkým ho zásadne poľudštil. Grékov i Trójanov opisoval s rovnakou účasťou a sympatiou. Po boku mužských postáv tu vystupujú aj ženské postavy. V Iliade neopisuje celú trójsku vojnu, ale iba jednu epizódu z obliehania mesta – hnev hrdinu Achilla nad stratou dievčiny Briseidy. Názor, že aj Odysea je Homérovým dielom, zastáva dnes už málokto. Vedci vychádzajú z toho, že toto dielo vzniklo približne o generáciu neskôr a jeho autor písal úplne v Homérovom duchu a jeho štýlom, takže by bolo nemysliteľné bez veľkého vzoru. Odysea, príbeh Odyseovho dlhého blúdenia z Tróje do Itaky, je napísaná jednoduchšie a prístupnejšie, ale rovnako pôsobivo. Básnické dielo, ktoré Homér vytvoril na začiatku celej európskej literatúry v dávnovekom Grécku a v ktorom o čosi neskôr pokračoval neznámy básnik v duchu jeho umenia, vyvoláva aj v našich, aj keď odlišných časoch ešte vždy veľký obdiv.