V tomto období sa rozvíjali mestské štáty, prebiehala kolonizácia územia stredomorskej panvy, reforma spôsobu boja, formovala sa spoločensko – politická štruktúra riadená zákonodarcami a bola nastolená tyranida.
Klasické obdobie (5 – 4 storočie pred naším letopočtom) v gréckych mestách, najmä v Aténach, vznikali významné diela gréckej kultúry.
Helenistické obdobie (336 – 31 pred naším letopočtom) sa začalo založením Alexandrie a skončilo sa dobytím Stredomoria Rimanmi a pádom Ptolemaiovej gréckej monarchie v Egypte. Civilizácia sa posunula k novým sídlam, k Alexandríi a Antiochíi a kozmopolitné mestá veľkých monarchíi sa stali strediskami helenizácie vtedajšieho sveta.


Iliada a Odysea, biblia Grékov
Homérsky svet

Tradícia vykresľuje Homéra, údajného autora Iliady a Odysey ako slepého starca, putujúceho od mesta k mestu a deklamujúceho svoje verše. To je však iba legenda, pokiaľ ide aspoň o texty. Nepoznáme ani autora ani čas ich vzniku. Sú najstarším písomným svedectvom o období starovekého Grécka a pre starých Grékov boli skutočnou encyklopédio poznania, základnými dielami prednášanými pri slávnostných príležitostiach. Tieto texty sa učili deti už od raného veku.
Obidva eposy vznikli v Ióníi, na západnom pobreží Malej Ázie, Iliada okolo roku 750 pred naším letopočtom a Odysea o niečo neskôr. Zostavil ich jeden alebo dvaja básnici, príslušníci aoidskej školy. Aodi čo rapsódi sa pri spievaní svojich veršou doprevádzali hrou na lýre. V príbehoch ožívali pohnuté časy mykénskych Grékov, obdobie 14. a 13. storočia pred naším letopočtom. Nájdeme v nich aj obraz 11. a 9. storočia pred naším letopočtom.
Dajme autorovi, či autorom meno Homér. Podarilo sa mu utajiť dobu, v ktorej žil. V textoch vôbec nespomínajú grécke stavby v Malej Ázíi, ktoré tu boli dosť početné v 8. storočí pred naším letopočtom. Nezmieňujú sa ani o Dóroch, národe, ktorý sem prišiel koncom 2. tisícročia pred naším letopočtom. Nenájdeme tu ani stopu prezrádzajúcu dialekty či inštitúcie helénskeho sveta. Básnik viac či menej dobre pozná a chápe dobu, o ktorej hovorí. Lokalizuje strediská mykénskej spoločnosti a správne hodnotí ich relatívnu moc, i keď zle interpretuje štruktúru, teda aj poslanie achájskych sídiel. Nie je mu jasné použitie bojových vozov. Spoločenská štruktúra v jeho podaní sa odlišuje od byrokratického systému Mykénčanov. Bronzové trojnožky, ktoré podľa neho pochádzajú z Achamemnónovho pokladu, pochádzaju z neskoršej doby. Telá jeho hrdinov sú po smrti spopolnené, kým mykénske hrobky dokazujú, že starí Gréci pochovávali telá mŕtvych do zeme. Eposy teda poskytujú obraz o materiálnej stránke života Mykénčanov – miesta deja, zbrane, ako napríklad Ajantov štít. Nepodávajú obraz o inštitúciach ani o kultúre. Sú dielom básnika, nie historika a napriek istým nepresnostiam a zveličovaniu pred očami čitateľa ožíva rušné dianie v spoločnosti. Homérovi hrdinovia sú králi a šľachta.