V Iliade prevládajú vojenské hodnoty, kým Odysea ukazuje krajinu v mieri, kde ľudia pracujú na zveľaďovaní svojho majetku. Básnické skladby sú čiastočne skutočným a čiastočne vymysleným obrazom zaniknutej spoločnosti, zároveň však ukazujú aj univerzálne pravdy o človeku, živote a smrti. Uchované v písomnej podobe sú dedičtvom minulosti a inšpiráciou pre umelcov od antických dôb až dodnes. Homérové eposy vznikali v druhej polovici 8. storočia pred naším letopočtom, v čase opätovného rozvoja písomníctva, podmieneného prevzatím a modifikáciou fenickej abecedy. V predchádzajúcom období prevládalo ústne podanie. Pre dobu ich vzniku boli charakteristické dva fenomény, ktoré otvorili novú éru v históríi Grécka. Na jednej strane to bol vznik a pomalý rozvoj sídlisk, typických štruktúr, ktoré vymedzovalo určité územie, kde okolité mestá (s centrom – agorou, miestom ľudových zhromaždení) a vidiek tvorili neoddeliteľný celok a občianske spoločenstvo. Na druhej strane to bol začiatok mohutného rozpínania Hellady, t.j. gréckeho sveta, ktorý počas dvoch storoči dosiahol územie, ohraničené pobrežím Čierneho mora a brehmi Atlantického oceánu. Iliada – v dvadsiatichštyroch spevoch opisuje Homér priebeh Trójskej vojny. Grék Achilles sa po hádke s Agamemnónom utiahol do svojho stanu. Prijal výzvu vrátiť sa do boja a pomstiť svojho priateľa Patrokla, ktorého zabil Trójan Hektor. Achilles vraha zabil a vliekol jeho mŕtvolu okolo Patroklovho hrobu. Potom ju odovzdal Priamovi, trójskemu kráľovi a Hektorovmu otcovi. Pripomeňme si, že trójska vojna začala kvôli Grékyni Helene, manželke spartského kráľa Menelaa, ktorú uniesol Trójan Paris. Vojna sa skončila vojnovou lsťou – Gréci ukrytí v útrobách obrovského dreveného trójskeho koňa prenikli do obliehaného mesta a zmocnili sa ho. Tieto dve udalosti nenájdeme v epose Iliade.
Odysea – epos tvorí dvadsaťštyri spevov, ktoré rozprávajú dobrodružstvá Grékov, hlavne však príbeh itackého kráľa Odysea po víťazstve nad Trójou. Prvé spevy opisujú dobrodružstvá Telemacha, Odyseovho syna, ktorý sa vydáva hľadať svojho otca. Jadro eposu vyratúva Odyseove hrdinské činy i nezdary, od jeho odchodu z Tróje až po jeho návrat do Itaky (prechádza cez krajinu Lotofágov, ocitá sa v Kyklopovej jaskyni, pobýva na ostrove čarodejnice Kirké, plaví sa územím sirén, a desať rokov je väzňom nymfy Kalipso). Posledné spevy sú o Odyseovej a Telemachovej prefíkanosti, vďaka ktorej znovu získal svoj trón v Itake a porazil uchádzačov o ruku svojej ženy Penelopy.