Stretnutie dvoch svetov
Maratón

6.augusta 490 pred naším letopočtom perzská armáda vstúpila na Maratónsku planinu, blízko Atén. O šesť dní neskôr, tesne pred príchodom posíl zo Sparty, Aténčania vlastnou silou porazili útočníkov. Ohromujúce víťazstvo!
Rozmach Perzskej ríše narazil na odpor a víťazný boj posilnil váźnosť Aténčanov. Vďaka nemu si obyvatelia gréckych miest uvedomili svoj pôvod a príslušnosť k jednej kultúre. Pre helenistickú civilizáciu to bol medzník na ceste k dosiahnutiu jej vrcholu v 5. storočí pred naším letopočtom. Roku 499 pred naším letopočtom došlo v Malej Ázíi k vzbure Grékov, poddaných veľkého perzského kráľa Dareia, ktorá spustila mechanizmus vedúci až k médskym vojnám. Herodotos označil faktory, ktoré zrejme boli príčinou vzbury. Samotná perzská nadvláda nezapríčinila vznik protestného hnutia, ohrozila však slobodu Grékov, ktorú v ich chápaní definoval človek ako občan. Okrem toho, koncom predošlého storočia, roku 513 pred naším letopočtom Dareios utrpel na Dunaji porážku v boji so Skýtmi. Tak sa naštrbil mýtus o perzskej neporaziteľnosti. Obyvatelia Iónie sa zjednotili v metropole Miléte a vydali sa na pochod na Sardy, hlavné mesto jednej z perzských provincíi (satrapie), ktoré nakoniec podpálili. Tento opovážlivý čin vyvolal vlnu sympatíi k povstalcom od Byzantionu až k Cypru. Pre Peržanov to znamenalo oveľa väčšie nebezpečenstvo ako nepokoje v Ióníi, keďže ohrozovalo ich kontrolu nad Tráciou na severe a nad námornými prístavmi Kilíkie a Sýrie – Fenície. Dareios zasiahol vojenskou silou. V rokoch 497 – 496 pred našim letopočtom obsadil Cyprus a mestá popri morskej úžine. Povstania Iónov boli ohrozené Roku 494 pred naším letopočtom Peržania zrovnali so zemou Milétos, zbúrali múry mesta a deportovali časť jeho obyvateľstva. Podľa Herodota, účasť melého kontingentu Aténčanov pri obliehaní Sárd roku 498 pred naším letopočtom vysvetľuje pohromy, ktoré sa sypali na Grécko v rokoch 490 – 479 pred naším letopočtom. Veľký kráľ vraj prisahal, že sa pomstí a jednému zo svojich dôstojníkov prikázal, aby mu to pripomínal niekoľkokrát za deň vetou :,,Pane, spomeň si na Aténčanov“.
Peržania roku 492 pred naším letopočtom potvrdili svoju nadvládu nad Tráciou a Macedóniou. Nič však nenasvedčovalo tomu, že by sa chceli pustiť do dobývania Grécka a pomstiť sa Aténčanov za ich účasť na iónskej vzbure. Čo teda znamenala výprava roku 490 pred naším letopočtom? Bola vyjadrením úmyslu Peržanov rozšíriť zónu svojho vplyvu, zaistiť bezpečnosť svojej hranice v Egejskom mori a podporiť oddanosť perzskému kráľovi všade tam, kde to bolo možné.