Po prvý raz zjednotenie istej časti Grécka prekonalo ohromnú silu barbarov a úspechy druhej perzskej vojny potvrdili námornú prevahu Atén, opierajúcu sa o flotilu a Délsku ligu, založenú roku 477 pred naším letopočtom. Tak sa zrodilo veľké mesto, ktorého rozkvet trval počas celého 5. storočia. Predpokladom budovania obrovskej Perzskej ríše, ktorá zahŕňala centrá veľkých starovekých civilizácíi (Egypta, Sýrie – Fenície, Mezopotámie) bolo politické zjednotenie národov na územíi medzi indickými hranicami a Stredozemným morom. Ríša bola dielom troch kráľov nad kráľmi (Kýra, Kambýsa a Dareia), ktorí sa striedali na jej čele a viedli dobyvačné vojny. Perzská ríša mala povesť neporaziteľného kráľovstva. V behistínskom nápise čítame Dareiove slová :,,Toto sú krajiny, ktorým vládnem“. Atény – imperialistické i demokratické
Periklovo storočie

5. storočie pred naším letopočtom nesie v gréckom svete meno človeka, ktorý jej udával smer necelých dvadsať rokov, medzi 443 a 429 pred naším letopočtom. Tento zázrak sa dá vysvetliť faktom, že Atény v danom časovom rozpätí zažívali najkrajšie obdobie svojich dejín, obdobie demokracie a rozkvetu. Aténske spoločenstvo napriek vnútorným rozdielom a protirečeniam, našlo svoju jednotu v láske k mieru, v snahe o vytvorenie blahobytu a v ctižiadosti stať sa centrom celej ríše, ktorého existencia bola nevyhnutná pre fungovanie jej politického systému.
Dejepises Thukydides, Periklov súčastník a nadšený obdivovateľ jeho činov, označoval slovom monarcha toho, kto sa stal vzorom pre všetkých demokratov. Perikles bol po matke i po otcovi príslušníkom veľkých aristokratických rodov, ktoré naďalej ovládali a riadili život Atén, aj napriek ustanoveniu rovnostárskeho zriadenia. Thukydides zobrazoval Perikla, obklopeného intelektuálmi, vo svojej veľkolepej izolácíi od ľudu, ktorý ho ani trochu nemiloval. Opakované zvolenia do funkcie stratéga v rokoch 443 až 430 pred naším letopočtom boli vyjadrením dôvery, ktorej sa Perikles tešil u väčšiny Aténčanov. Toto postavenie mu prisudzovalo moc a široké pole pôsobnosti. Perikles dokázal priviesť štát na takú cestu, ktorá zabezpečovala jeho občanom dôstojný život, slobodné používanie zvrchovaného postavenia, a tak prispievala k udržiavaniu spoločenskej rovnováhy. V súlade so svojim presvedčením, že nikto nesmie trpieť chudobou a znášať neradostné podmienky existencie, ak je schopný poskytnúť nejaké služby mestu, zaviedol mistofóru, príspevok pre tých, ktorí obetovali svoj čas na obranu verejných záujmov, a pre najchudobnejších, aby si mohli dovoliť účasť na predstaveniach. Ďalším príspevkom na dosiahnutie harmónie bolo aj prerozdelenie bohatstva vnútri občianskeho spoločenstva.