Vytváral sa systém, ktorý spočíval v tom, že majetný občan financoval nejakú verejnú službu, napr. vystrojenie, vyzbrojenie a udržiavanie vojnovej lode, alebo zostavenie a platenie hereckého zboru. Ekonomicka prosperita posilňovala pokoj v krajine. Mier zaručovala nadvláda Atén nad egejským svetom, ktorú dosiahli vďaka Délskej lige – námornému spolku pôvodne založenému na obranu Grékov pred Peržanmi, ktorého členovia platili určitý poplatok (phoros). Takto získané financie sa používali v prospech Atén. V tom je práve imperializmus, ktorý najlepšie poukazuje na spoločné ambície občanov mesta na čele s Periklom. Filozof Aristoteles tvrdí, že fungovanie ríše zabezpečovalo 20000 mužov, medzi nimi členovia posádok, ktoré brázdili Egejské more, zabezpečovali poriadok a kontrolu nad námornými cestami, po ktorých sa do Atén dovážali prvotné suroviny. Pokladnica uvoľňovala fondy na rozsiahle práce na Akropole, lebo periklovský princíp hovoril, že peniaze viac nepatria tým, čo ich dávajú, ale tým, čo ich dostávajú. Zdalo sa, že Grécko je v plnom rozkvete. Perikles neváhal a zorganizoval trestné výpravy proti tým, ktorí sa búrili proti aliancii. V dôsledku toho nastala zmena, členovia ligy už neboli spojenci, podrobení a na ich územiach boli prítomné aténske dozorné hliadky. Navyše, bývalí spojenci museli predstúpiť pred aténske súdy, ak v spornom prípade šlo o politické záujmy. Najlepším dôkazom a potvrdením ich podrobenia bola povinnosť používať atickú menu. Všetky opatrenia, ktoré zbavili spojencov slobody, boli prejavom imperializmu a poznačili túžbu po demokratickej moci. Pireus sa stal aténskym prístavom, strediskom zhromažďovania tovaru zo všetkých končín sveta, obchodnou križovatkou. Ekonomická prosperita však nebola najdôležitejšia. To, čo podľa Perikla zabezpečovalo Aténam nesmrteľnosť, bola nadradenosť aténskej civilizácie.
Občania krajiny s nadšením počúvali diela veľkých tragických básnikov: Aischyla, Sofokla a Euripida, ktorým na súťažiach prisudzovali prvenstvo s istotou znalcov umenia. Zúčastňovali sa tiež na procesiách, prejavujúc tak úctu svojim bohom. Vlys na Parthenóne znázorňuje Panaténajské slávnosti. Tieto oslavy boli prejavom vlasteneckej hrdosti, citu, ktorý je zvečnený v Parthenóne, chráme zasvätenom Aténe. Tento nádherný chrám je len jedným prvkom Periklovho rozsiahleho urbanistického projektu na oslavu bojovného charakteru bohyne Atény – Akropoly alebo najvyššieho miesta aténskych brehov.