Atény a Sparta, dva najsilnejšie mestské štáty sa od základu líšili svojim chápaním života. V meste Aténčanov, ktoré ovládlo celú Atiku sa podarilo aténskemu štátnikovi Periklovi vytvoriť spoločnú vládu občanov rozhodujúcich o dôležitých veciach prostredníctvom ľudového zhromaždenia, ľudových súdov a volených úradníkov, teda sa mu za jeho vlády podarilo upevniť ústavnú vládu ľudu – démos. Takto sa po prvý krát v dejinách západných krajín objavila demokratická forma štátu. Avšak po víťazstve Grékov nad Peržanmi uskutočnil Kleisenos reformu Solónovej ústavy. Rozdelil obyvateľstvo podľa územnej príslušnosti na 10 fýl. V každej fyle boli zastúpení roľníci aj remeselníci a veštci obyvatelia si boli rovní a mali právo voliť. Úrady sa obsadzovali žrebovaním len vojenský úrad stratéga sa obsadzoval voľbou z najvhodnejších kandidátov. Za každú fylu sa volil jeden stratég, takže tvorili zbor desiatich stratégov. Politické práva využíval iba malý počet občanov. Rozhodujúce politické závery prijímalo totiž ľudové zhromaždenie- eklézia, v ktorom však malo za čias Perikla miesto a hlas iba 40 – 65 tisíc z celkového počtu 315 tisíc obyvateľov Atén. Z politickej scény boli vylúčené ženy a metoikovia (prisťahovaní obchodníci a remeselníci) a 115 tisíc otrokov. Perikles dal demokracii istý monarchistický charakter, pretože ľudové zhromaždenie ovládal podľa vlastnej vôle. Iba v porotnom súde umožnil zasadať aj nemajetných občanov (za mzdu).Perikles sa v Aténach preslávil aj zavedením diét pre najchudobnejšiu vrstvu obyvateľstva, ktoré im umožnili bezplatný prístup na náboženské slávnosti. O niečo neskôr ako Sparťania aj Aténčania si založili spolok délsky námorný, ktorý neskôr premenovali na aténsky. Aténsky spolok slúžil Aténčanom na obranu proti Peržanom. Naproti tomu Sparta si po podmanení úrodnej Messénie ponechala inštitúciu dvoch kráľov, ktorá údajne vznikla za čias sťahovania gréckych kmeňov a vytvorila si aj zmiešanú ústavu (monarchické prvky–králi, aristokratické prvky–gerúzia, demokratické prvky–efori, ľudové zhromaždenia).Sparťania uzatvorili spojenecké zmluvy so štátmi na Peloponéze, a tak vytvorili bojový spolok- peloponézsky spolok. Kráľov, ktorí boli dôležití, iba ak bol štát vo vojnovom stave, kontrolovalo ľudové zhromaždenie, rada starších- gerúzia a predovšetkým každoročne volení dozorcovia- piati efori.

Vo vlastnej mestskej oblasti, veľkej asi 9 000 km2, vládla menšina plnoprávnych občanov- spartiatov nad dvoma vrstvami s menšími právami- perioikovia a heilóti, ktorí prevažne zabezpečovali výživu spartiatov. Privilegovaní občania sa mohli naplno venovať vojenskému remeslu, vďaka čomu sa Sparta veľmi rýchlo stala najvýznamnejšou mocnosťou gréckeho sveta. Jej hegemónne- vedúce postavenie postupne v 5.storočí pred našim letopočtom začali spochybňovať Atény, ktoré sa usilovali takisto hrať významnú štátnopolitickú úlohu.
Rivalita týchto dvoch gréckych veľmoci vyústila do peloponézskej vojny, ktorá sa skončila porážkou Atén avšak hegemónne postavenie Sparty neprinieslo očakávaný trvalý mier. Kontrolu nad gréckymi mestami už dávno prevzali Peržania.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Porovnanie politického systému v Aténach a Sparte a hlavné etapy vývoja týchto systémov