referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Matúš
Sobota, 21. septembra 2019
Bratislava - história
Dátum pridania: 11.01.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: liliputan
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 297
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.90 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
Koncom 18. storočia sa Bratislava stala významným centrom slovenského národného hnutia. V 80. rokoch tu študoval kodifikátor prvého spisovného slovenského jazyka A. Bernolák. Centrom národnoobrodeneckých snáh sa stalo najmä ® bratislavské lýceum a pri ňom pôsobiace spolky. V Bratislave študovali a začali verejne pôsobiť predstavitelia slovenského i českého národného obrodenia P. J. Šafárik, J. Kollár, F. Palacký. Tu sa sformovala a pôsobila štúrovská generácia. Vedúca osobnosť tohto hnutia, Ľ. Štúr, začal v Bratislave 1845 vydávať prvé slovenské politické noviny - Slovenskje národňje novini. Bratislava sa ako hlavné mesto Uhorska stala aj jeho kultúrnym centrom. Z viacerých bratislavských škôl, ktoré vznikli v tomto období, zohrali významnú úlohu v rozvoji vzdelanosti a kultúry najmä evanjelická škola premenovaná neskôr na lýceum, jezuitské gymnázium a právnická akadémia preložená z Trnavy. Od začiatku 18. storočia vystupovali v meste prvé profesionálne nemecké a talianske spoločnosti. Bohatý bol aj hudobný život. Pestovala sa najmä chrámová hudba, svetská hudba predovšetkým v šľachtických palácoch. Bratislavu navštívili, vlastne vystupovali L. van Beethoven, W. A. Mozart, J. Haydn a iný. Pôsobili J. P. Roškovský, S. Capricornus. V Bratislave pôsobili viacerí významní spisovatelia a vedci : M. Bel, J. Tomka-Sásky, P. Doležal, J. M. Korabinský atď. R. 1721 tu M. Bel začal vydávať prvé pravidelné noviny v Uhorsku- Nova Posoniensia. Z hľadiska rozvoja slovenskej vzdelanosti a kultúry bolo zvlášť významné účinkovanie evanjelického lýcea.
V Bratislave pripravoval a vydával časopisyTýdenník a Hronka J. Plkovič, odtiaľto vyšiel J. Kollár, P. J. Šafárik, F. Palackí a celá generácia štúrovcov – umelcov, vedcov, politikov a národných buditeľov. Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta podmienilo aj rozvoj výtvarného umenia. Z tohto obdobia pochádza rad renesančných, barokových a klasicistických cirkevných stavieb, mešťanských domov, verejných budov, šľachtických palácov a kaštieľov. Na ich stavbe a výzdobe sa zúčastňovali umelci ako F. A. Pilgram, A. Galli da Bibiena, J. R. Donner, M. Hefele, F. A. Maulpertsch a iný.
 
Zdroje: Encyklopédia Slovenska
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.