Plebejci využili skutočnosť, že tvorili základ rímskeho vojska, odmietali vo vojsku slúžiť, odchádzali z Ríma na pahorok Aventis a hrozili založením vlastného štátu (odchody sa nazývali secesie). Patriciovia museli urobiť ústupky :
- 494 p.n.l. si plebejci vymohli úrad tribúna ľudu, ktorý má právo veta
- v Ríme sa súdilo podľa obyčajového práva, ktoré sa občas zneužívalo a preto v rokoch 451 – 449 p.n.l. vznikla desaťčlenná komisia, ktorej úlohou bolo spísať obyčajové právo – zákony boli napísané na 12 bronzových tabúľ a preto sa volajú zákony dvanástich tabúľ – podľa nich sa nemohli uzatvárať manželstvá medzi patricijmi a plebejci
- 445 p.n.l. plebejci získali právo uzatvárať manželstvá manželstvá s patricijmi. Ich splynutím (bohatšej časti) vznikla nobilita
- na čele republiky boli 2 konzuli, podľa zákona z 367 p.n.l. jeden z konzulov musí mať plebejský pôvod
- od r. 351 p.n.l. sa plebejec mohol stať aj cenzorom
Hospodárstvo pozostávalo hlavne z poľnohospodárstva. Pôda bola hlavne v súkromnom vlastníctve. Pestovalo sa hlavne obilie, strukoviny, vinič a olivy). Na poliach pracovali otroci, získaný vo vojnách. Bohatí statkári prestávali pestovať obilie, preto v Ríme nastal nedostatok obilia. Existovalo aj kolektívne (t.j. štátne) vlastníctvo pôdy. Po týchto udalostiach nastáva expanzia Ríma do stredomoria, ktorej najväčšou prekážkou bola existencia Kartága. Púnske vojny : Príčinou prvej púnskej vojny (264 – 241 p.n.l.) bol spor Kartága a Ríma o Sicíliu. V roku 241 p.n.l. Rimania pri západnom pobreží Sicílie porazili kartáginske ľodstvo. Na základe zmluvy Kartágo stratilo Sicíliu, ktorá sa stala prvou provinciou Ríma, museli zaplatiť vojnové reparácie. V roku 237 p.n.l. Rimania ovládli aj Sardíniu a Korziku. Príčinou druhej púnskej vojny (218 – 202 p.n.l.) bol útok Hanibala na mesto Sagunt – spojenec Ríma. Rimania vypovedali Kartágu vojnu a Hanibal sa v r. 218 p.n.l. vypravil cez Pyreneje a Alpy do Itálie. V Pádskej nížine sa k nemu pridávali Gali. Porazil Rimanov v bitke pri Trasimentskom jazere a v bitke pri Cann (216 p.n.l.). Roku 212 p.n.l. sa Hanibal objavil s vojskom pred bránami Ríma, výraznejší úspech nedosiahol. Medzitým Rimania poslali vojsko do Hispánie, kde postupne pod vedením Publia Cornelia Scipiona ovládli kartáginské mestá. Roku 204 p.n.l. sa Scipio vylodil na pobreží Afriky a Hanibal sa musel stiahnuť. V bitke pri meste Zama v 202 p.n.l. utrpeli kartáginci porážku. Kartágo stratilo územia v Hispánii, muselo zaplatiť vysoké odškodné a dať Rimanom všetko loďstvo. Podpísala sa mierová zmluva, podľa ktorej mohlo viesť Kartágo vojnu len so súhlasom Ríma. Rimania žiadali vydania Hanibala.