MO č.3
Rímska ríša
Na územie Apeninského polostrova prenikalo v posledných storočiach 2. tisícročia p. n. l. indoeurópske obyvateľstvo a jeho kmene celkove nazývané Italikovia. Usadzovali sa ako pastieri a roľníci najmä v strede polostrova. Na severozápad od nich sídlili Etruskovia (neboli indoeurópskeho pôvodu). Ich pôvod je dodnes neznámy. V tom období mali už vyspelú kultúru. Stavali opevnené mestá, ktoré tvorili federáciu. Na ich čele stáli králi, neskôr volení úradníci. Boli zruční remeselníci, hlavne kováči. Pôsobil na nich kultúrny vplyv Grékov, od ktorých prebrali písmo a náboženské predstavy. Odvodňovali pobrežné močiare, budovali stavby z kameňa aj z tehál, vybudovali kanalizáciu a vodovod, používali klenby a oblúky. Na začiatku 1. tis.p.n.l. prenikli do východnej časti z Balkánu Ilýri, v SV cípe Itálie sídlili Venéti. Od 8. storočia p.n.l. sa v južnej Itálii a na Sicílii usadzovali Gréci, kde založili mestá Syrakúzy, Gela a Neapol. V západnej časti Sicílie sídlili Feničania, ktorých osady sa stali opornými bodmi Kartága. Od 5. storočia p.n.l. prenikli do nížiny rieky Pád Kelti (Gali). Jednoduché poľnohospodárstvo a spôsob života italických kmeňov (Latinov, Umbrov, Sammitov) sa rýchle menil pod vplyvom vyššej kultúry Etruskov, Grékov a Kartágincov, ktorí si v 8. – 5. stor. p.n.l. podmanili záp. stredomorie. Kartágo bola osada, ktorú založili Feničania na pobreží sev. Afriky pred rokom 800 p.n.l. Jeho moc a bohatstvo pochádzali z obchodu.
Podľa rímskej legendy z 1. stor. p.n.l. od rímskeho historika Tita Levia kmene Italikov zjednotili bratia Romulus a Remus pôvodom z kráľovskej rodiny v mestečku Alba Longa. Ich predkom bol údajne Aeneas, ktorý ušiel z Tróje a usadil sa v strednej Itálii. Romulus a Remus založili v r. 753 p.n.l. mesto Rím splynutím osád na svahoch Palatína, Aventína a Capitolu. V rokoch 753 – 510 p.n.l. bolo obdobie kráľovského Ríma, počas ktorého sa vystriedalo 7 kráľov. Kráľ (rex) bol najvyšším veliteľom, v čase mieru riadil štát a zároveň bol aj najvyšším náboženským predstaviteľom. Pri riadení štátu mu pomáhal senát (300 členov), ktorý bol zložený z členov najvýznamnejších rodín a mal poradnú funkciu. Obyvatelia Ríma sa delili na kmene – kúrie. Na základe toho existovali kúrijné snemy (comitia curiata). Najmenšou spoločenskou jednotkou bola rodina (muž + žena + deti + otrok – pomocník rodiny – patriarchálny charakter otroctva).