Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Rastislav životopis
Dátum pridania: | 22.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | duusaan | ||
Jazyk: | Počet slov: | 682 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 4m 30s |
Pomalé čítanie: | 6m 45s |
Lenže v tomto boji postavil Karolman svoje zbrane proti otcovi, a tak bolo nebezpečenstvo opäť zažehnané.
V roku 864 bol Rastislav obkľúčený Frankmi na Devíne. Bol podpísaný tzv. Devínsky mier, kde Rastislav podpísal podmienky mieru. Veľká Morava naďalej zostáva ako samostatný štát. Útoky proti Veľkomoravanom neprestávali. Najďalej sa dostali v roku 869, kedy sa dostali až ku Rastislavovmu sídlu. Nedobili však ani jednu zo slovanských pevností a tak sa opäť zmohli len na plienenie okolia.
Vtedy prichádza na scénu ctižiadostivý Svätopluk, ktorého Rastislav vymenoval za správcu Nitrianskej oblasti. Jeho ctižiadostivosť využil Ľudovít Nemec proti Rastislavovi. Ako uvádzajú staré kroniky, Svätopluk sa poddal Karolmanovi spolu s oblasťou, ktorú spravoval. To Rastislava rozzúrilo natoľko, až chcel Svätopluka zabiť na hostine. Plán bol však vyzradený a tak po Svätoplukovom odchode z hostiny sa za ním Rastislav pustil na koni. V naháňačke sa nešťastnou náhodou dostali až na franské územie, kde bol Rastislav nemilosrdne zajatí. Pred súdom bol oslepený, súdený bol ako nepriateľ Franskej ríše a nakoniec bol odsúdený na doživotné väzenie. A tak najvýznamnejší vládca Veľkej Moravy prakticky zhnil slepý v podzemí niektorého bavorského kláštora.
Rastislav vedel aj dobre odhadnúť najväčšie franské nebezpečenstvo. Nebolo vo vojakoch útočiacich na Veľkú Moravu, ale v franských kňazoch, šíriacich kresťanstvo po nemecky bez akejkoľvek možnosti veľkomoravskej kontroly. A tak Rastislav požiadal v roku 861 Rím a pápeža Mikuláša I. (858 – 867) o biskupa a misionárov znalých slovanského jazyka. Pápež mu neodpovedal a tak sa Rastislav obrátil na byzantského cisára Michala III. (842 – 867). Ten to využil pre posilnenie svojho vplyvu v strednej Európe a poslal Rastislavovi solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Na synode zvolanej pred odchodom bratov na Veľkú Moravu, Konštantín vyslovil požiadavku, aby smel staroslovienčinu povýšiť na liturgický jazyk. Bolo mu vyhovené. Týmto činom Rastislav významne prispel ku kristianizácii územia Veľkej Moravy, pretože v tom čase tu popri kresťanstve stále existovalo množstvo slovanských božstiev a kultov.
Byzantská misia prekročila Dunaj roku 863 pri Komárne. Boli v nej okrem Konštantína a Metoda aj klérici slovanského pôvodu, ako napr. Kliment, Vavrinec, Naum a i. Boli prijatí s najvyššími poctami.
Zdroje: Matúš Kučera, Postavy Veľkomoravskej histórie, Osveta MT, 1986, P.G. Dobiš, Od praveku po pád Veľkomoravskej ríše, slovenská katedrála BA, 1993