RASTISLAV
Rastislav nesporne patrí medzi vrcholných predstaviteľov veľkomoravského obdobia. Mnohé pramene ho dokon uvádzajú ako najvýznamnejšieho dejateľa tej doby. Medzi jeho najväčšie zásluhy patrí upevnenie jednoty slovanských kmeňov na území Veľkej Moravy, dlhoročné odolávanie franským vojenským útokom a hlavne osamostatnenie Veľkej Moravy od Východofranskej ríše v náboženskej otázke.
Po verdunskej dohode (843), kedy vzniká samostatná Východofranská ríša a smrti Mojmíra I. (845), východofranský panovník Ľudovít Nemec (840 – 876) dosadzuje na veľkomoravský trón Rastislava, ktorý bol vychovávaný spolu s jeho synom Karolmanom v niektorom z bavorských kláštorov. Vtedajšia vnútorná stabilita Veľkej Moravy nedovoľovala dosadiť na trón niekoho „zvonku“. Prvých 5 – 6 rokov vládnutia plnil Rastislav úlohu poslušného vazala. Ten čas využil na upevnenie jednoty Slovanov žijúcich na území Veľkej Moravy, výrobu zbraní a pevností a na oddych zeme a obyvateľstva. Toto sa nepozdávalo Frankom a tak prvá fransko – moravská vojna začína v roku 855 a ňou aj dlhé dvadsať ročné obdobie týchto vojen. Ich príčinou bol dostatočne silný štát na to, aby bojoval o svoju nezávislosť a expandoval do okolia, v tesnej blízkosti Východofranskej ríše, ktorý bol pochopiteľne Frankom tŕňom v oku. Franská ťažká jazda bola zvyknutá vyhrávať v otvorenom boji, avšak Rastislav sa uchýlil do svojich pevností, ktoré boli na ten čas takmer nedobytné. A tak sa Frankovia zmohli akurát na plienenie vidieka. Ako to opisujú Fuldské letopisy, významný prameň o tomto období : „kráľ sa vrátil bez víťazstva a rozhodol sa radšej dočasne nechať na pokoji nepriateľa opevneného, vraj veľmi pevnou hradbou, ako utrpieť v nebezpečnom bopji straty v svojich šíkoch“. Tieto udalosti dokázali neschopnosť franských Karolovcov, ktorí boli schopní viesť veľké vojny, ale už neboli schopní zbaviť nepriateľa samostatnosti. Bol to medzník vo fransko – moravských vzťahoch.
V roku 858 Frankovia vymysleli gigantický plán útoku na všetkých Slovanov od Baltu až po Jadran. Lenže Ľudovít Nemec sa zaplietol do vnútorných problémov Západofranskej ríše a tak sa problémom na východe tri roky nevenoval, čo využil Rastislav zas len na obnovu krajiny.
Ale do diania v strednej Európe vstúpil aj Bulharský štát. Vo Frankoch videli politického partnera proti Byzancii. A tak začala byť Veľká Morava ohrozovaná z dvoch strán, pretože už roku 863 tiahol Ľudovít spolu s Bulharmi proti Rastislavovi.