Pred 2000 rokmi grécky spisovateľ Antipater zo Sidonu zostavil zoznam stavieb, ktoré vo svojom čase považoval za najväčšie a najhonosnejšie. Tie sa neskôr stali všeobecne známe ako „sedem divov sveta“. Jednou z nich je aj Rodský kolos.

Väčšina našich vedomostí o obrovskom kolose pochádza z toho, čo o ňom napísali doboví spisovatelia. V starovekej mytológii bol ostrov Rodos, ležiaci neďaleko tureckého pobrežia, ostrovom boha slnka Helia. Po úspešnom ubránení sa invázii roku 304 pred n. l. obyvatelia Rodosu vybudovali v hlavnom rodskom prístave Lindos obrovskú sochu Helia ako výraz vďaky za jeho pomoc. Postavil ho Chares, žiak slávneho gréckeho sochára Lysippa. Stavba sochy trvala asi 12 rokov a zrejme bola dokončená roku 290 pred n. l. Podľa jedného spisovateľa sa na postavenie sochy použilo 12,7 tony bronzu a 7,6 tony železa. Z bronzu bola iba vrchná vrstva vybudovaná na masívnom železnom podklade. Aby kolos zaťažili a zabezpečili jeho stabilitu, dovnútra železnej kostry umiestnili veľké kamenné bloky. Sochu nazvali kolosom pre jej obrovskú veľkosť. Dvíhala sa do výšky 31 metrov, čiže 20-krát prevyšovala výšku človeka.

Nikto presne nevie, kde socha stála a ako vyzerala. Niektorí veria, že stála rozkročená pri vstupe do prístavu, takže lode preplávali pomedzi jej nohy. Viac pravdepodobné je, že socha stála na kraji mesta , obrátená tvárou k prístavu.

Žiaľ už 66 rokov po dokončení sa kolos pri silnom zemetrasení rozbil a zrútil do mora a ostali z neho iba ruiny. Roku 653 n. l. Rodos napadli islamské vojská, ukradli bronz a odvliekli ho do Sýrie. Hovorí sa, že jeden obchodník kúpil bronzové pláty a odviezol ich na 900 ťavách cez púšť, aby ich dal roztaviť. Takto neslávne skončil jeden zo siedmich divov sveta po 66 rokoch svojej existencie. Pripomína nám ho však Socha slobody v New Yorku, ktorá bola vybudovaná podobným spôsobom o stovky rokov neskôr.


















Tomáš Bánik 1.A.