Americká vojna za nezávislosť
Obdobie - dej: 19. storočie

Americká revolúcia -
Americká vojna za nezávislosť

Do Ameriky prišli prví raz novoosadlíci z Anglicka a Španielska v r. 1620
z dôvodov náboženského prenasledovania. Postupne tam založili 13 anglických kolónií. Hoci britskí osadlíci zaberali najmenšie územie, mali najvyšší počet obyvateľstva. Britský parlament vydal v r. 1767 zákon o dovozných clách
na tovar dennej potreby, ako je čaj, sklo, olovo, farby, laky, papier, kožu a pod. Kolónie reagovali bojkotom britského tovaru a protestnými vyhláseniami adresovanými britskému kráľovi Jurajovi III. Viacerými inými zákonmi, ktoré vydal britský parlament pre jeho kolónie na severovýchodnom pobreží Ameriky bez účasti kolonistov, podnietila britská vláda vo svojich kolóniách nepokoje. Dane a poplatky, ktoré svojvoľne stanovovala londýnska vláda, vyvolali odpor osadníkov. V r. 1773 vyvrcholili medzi kolonistami nepokoje zapríčinené daňami. Niekoľko bostonských občanov prepadlo v indiánskom preoblečení tri lode a vyhodilo cez palubu 342 debien čaju - ,,Bostonské pitie čaju,,. Colníkov natreli dechtom a pováľali v perí. Anglická vláda poslala do Bostonu vojská,
aby zabavili sklad zbraní, ktorý mali kolonisti pod svojou ochranou. Americkým milíciám, hoci zle vyzbrojeným, sa podarilo zvíťaziť v boji proti britským jednotkám. Týmto útokom sa začala Americká vojna za nezávislosť. Po šiestich rokoch vojny muselo Anglicko na druhom kontinentálnom kongrese
vo Filadelfii uznať nezávislosť Americkej únie, keď angličania podali návrh o prijatí deklarácie o nezávislosti. Jej autorom bol Thomas Jefferson. Prijatím deklarácie o nezávislosti sa skončila Americká revolúcia. Hlavné postavy: Thomas Jefferson a anglický kráľ Juraj III. Cieľ: Získať nezávislosť Ameriky od Anglicka. Okrem týchto buržoáznych revolúcií bola ešte jedna, ktorá však mala len lokálny význam. Bola to Nizozemsko-Buržoázna revolúcia v Holandsku.