Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vojna a Československo
Dátum pridania: | 23.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | php9 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 867 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 7.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 12m 30s |
Pomalé čítanie: | 18m 45s |
Občania mali právo
zúčastňovať sa na riadení a organizácií štátu
2. Hmanita – čl. má určité morálne zásady, ktoré uolatňuje
v morálnom živote
3. Pokrok – třeba vytvárať také hospodárstvo, ktroré by
zabespečovalo rast životnej úrovne
- Agrárna strana – dlhé obdobie najvplyvnejšiou stranou v
republike ( do r. 1928). Presadzovala pozemkovú reformu. Jej predsedom bol Švehla, ktorý bol zároveň predsedom vlády. Po ňom predsedal Beran, ktorý kolaboroval s Nemcami. V r. 1922 sa Agrárna strana premenovala na Republikánsku stranu poľnohospodárov a maloroľníckeho ľudu. Na jej čele stál M. Hodža. Cieľ strany – splnenie hospodárskych záujmov roľníkov a uskutočnenie pozemkovej reformy. V r. 1925 sa stala najsilnejšiou stranou v republike. Uznávala sojbytnosť Slovenska.
- Ľudová strana sa v r. 1925 premenovala na Hlinkovú slovenskú
ľudovú stranu. Bola národne orientovaná, pokúšala sa o
autonómiu Sloveska. Opierala sa o kresťanskú ideológiu. Mala
reakčný prouhorský snem, ktorý bol prezentovaný Vojtechom
Tukom (v r. 1929 odsúdený ako maďarský špión). HSĽS
sympatizovala s talianským fašizmom. Pod jeho vplyvom
vytvorila Rodobranu, predchodcu Hlinkovej gardy.
- V Čechách bola HSĽS Sociálno – demokratická strana, ktorá
mala cieľ priblížiť sa sociálne spravodlivej spoločnosti vývojom,
uskutočňovaním, alebo zlepšením pracovných podmienok. Disiahla uzákonenie 8 – ročnej školskej dochádzky, 8 –
hodinového pracovného času, voľby aj pre ženy, zrišenie
majetkového cenzusu. Predstaviteľom Slov. soc. demokracie bol
Dr. Ivan Dérer – ideológ čechoslovakizmu
- mladšia generácia sa v tridsiatich rokoch prihlásila k
svojbytnosti Slovenska a samospráve.
- v roku 1921 vznikla KSČ, ktorá sa odštiepila od Sociálnej
demokracie. Bola sekciou Komunistickej internacionály. V jej
čele boli Bohumil Jílek a Marek Bolen. Na piatom zjazde KSČ
v roku 1925 sa na čelo dostal Klement Gottwald
- odnože českých strán na Slovensku : Živnostenská strana, Lidová strána, Národná demokracia, Gajdova fašistická strana
- menšinové strany : Krajinská kresťansko – sociálna strana,
Maďarská národná strana. Neskôr sa zjednotili a vytvorili Zjednotenú maďarskú stranu
- Fašistické strany : tvorili piatu kolónu – quizling. Využívali
diktatúru na nástup fašizmu. V Čechách : Sudetonemecká strana – na jej člene stál Henlein.