Spočiatku im Anglicko poskytovalo vo svojich prístavoch útočište, ale Španielsko pohrozilo Anglicku vojnou, a tak ich vypovedali. V roku 1572 sa (morský gézi) zmocnili prístavov na severe holandska. To bol aj signál na všeobecné povstanie na severe. Buržoázia poskytla peniaze na vybudovanie loďstva. Štyri oslobodené provincie si zvolili za miestodržiteľa Viliama Oranžského a vyhlásili rovnoprávnosť katolíckej a reformovanej viery. Kvôli nezdarom v boji bol Alba odvolaný. Boj španielsko natoľko vyčerpal, že nemalo ani na žold vojakom. Tí sa vzbúrili a v r. 1576 vyrabovali bohaté Anteverpy (tie už nenadobudli predošlý význam)


Ľudové hnutie v južných provinciách

Proti španielskym ukrutnostiam sa postavil ľud a južné provincie sa pripojili k severu. V južných mestách vznikali demokratické povstania remeselníkov a roľníkov (1577-78) a ich výbory vysoko zdaňovali buržoáziu. K buržoázii sa pripojili katolícky kňazy a feudáli, ktorí sa báli, že by rozšírením kalvinizmu mohli stratiť svoje majetky a dôchodky. V boji za spoločenské a triedne záujmy revolučné demokratické hnutie potlačili a donútili k dohode s predstaviteľmi španielskej vlády.

Vznik samostatného štátu

V roku 1579 sa podarilo Španielsku rozdeliť Nizozemsko na dve časti. Južné provincie uznali španielsku nadvládu, kým sedem severných provincií utvorilo tzv. Utrechtskú úniu, z ktorej vznikol (po zosadení Filipa II. v r. 1581) samostatný štát, Spojené nizozemské provincie (Nazývali sa aj Holandskou republikou podľa najbohatšej a najľudnatejšej provincie) na čele s Viliamom Oranžským. Za svoju existenciu bojoval až do r. 1648 so Španielskou.

Boj republiky so Španielskom

Kráľ Filip II. sa síce r. 1580 zmocnil bohatého Portugálska, ale nezmieril sa so stratou nizozemských provincií. Spojené nizozemské provincie, ale získali spojenca v Anglicku a porazili spolu r. 1588 Filipovu tzv. nepremožiteľnú armádu. Neskôr sa k anglo-holandskej koalícii pridalo Francúzsko, a tak r. 1609 uzavrelo Šp. s Nizoz. 12-ročné prímerie, čím uznali ich samostatnosť. Štátne zriadenie: Vedúcou triedou bola veľkoburžoázia, ktorá skupovaním poľnoh. pôdy sa zbližovala so šľachtou. Šľachta naopak v obchodovaní prijala buržoázne zmýšľanie. V provinciách ostali staré stavovské snemy, ktoré vysielali svojho zástupcu do generálnych stavov, na ich čele stál miestodržiteľ (=feudálne prežitky). Charakter štátu: stavovská republika ovládaná buržoázno-aristokratickou oligarchiou. Pracujúci ľud, ktorý sa najviac zaslúžil o víťazstvo ostal bezprávny. Kalvinizmus prenasledoval ostatné sekty (ako novokrstencov a i. ako pred tým katolícka cirkev).