Napokon odmeraný postoj už vtedy „nespoľahlivej“ armády voči fašistom v HG, ašpirujúcim na pozíciu druhej ozbrojenej moci v štáte, sťažil a napokon vylúčil, aby sa aj touto cestou dostali k zbraniam. Sám Čatloš v období vrcholenia napätia sľúbil nakoniec podporu Tisovi a zúčastňoval sa na príprave potrebných protiopatrení.

V dôsledku tohto vývoja situácie ďalšia mocenská konfrontácia konzervatívcov a radikálov prebiehala len v oblasti propagandy – verbálnou vojnou a prekladaním programov. Prebiehala tak v tlači, ako aj v mocenských aparátoch HSĽS a HG. Na zjazde HG v Trenčianskych Tepliciach 21.1.1941 Tuka touto formou prezentoval program radikálov v podobe tzv. „štrnástich bodov“, ktoré údajne vypracoval poradca A. Endrös. Koncepcia „štrnástich bodov“ mala byť pokusom o ucelenejší program slovenského národného socializmu, ktorý bol vernou kópiou nemeckého fašizmu. NSDAP, ako reforma snemu, správna reforma a totálne prenesenie zákonodarnej moci na vládu – jednoznačne smerovali k tomu, aby sa Slovensko čo najúplnejšie zapojilo do vojenských a hospodárskych záujmov ríše. Program opätovne opakoval sociálnodemagogické požiadavky fašizmu – podporu majetnejších roľníkov, remeselníkov, účasť na „ziskoch“ pre robotníkov, zdôrazňoval význam rodiny, pokiaľ ide o politickú manipuláciu, pracovnú povinnosť – chýbali mu však osobnosti „slovenských čŕt fašizmu“, čo potvrdzovalo, že ide o napodobeninu nemeckého nacizmu.

Prirodzene, Tisovo krídlo reagovalo na „štrnásť bodov“ už 21.1.1941 na schôdzi tajomníkov HSĽS, prikloniac sa k hmlisto formulovaným sociálnym princípom, pričom sa navyše pokúsilo o transplantáciu niektorých domácich tradícií. Nezabudli sa ani prihlásiť k nacistickému príkladu národného socializmu : „Budujeme nové Slovensko podľa smerníc národného socializmu, je naším heslom do budúcnosti. Robíme to nielen z vďačnej prítuľnosti k Veľkonemeckej ríši a jej šľachetnému vodcovi Adolfovi Hitlerovi, ale i z dobre chápaného záujmu nášho národného a štátneho života. Nielen zmluvali, ale i spoločenstvom zbraní sme začlenení do životného priestoru, ktorý pre novú Európu už teraz pripravuje národný socializmus. Preto pre našu národnú a štátnu budúcnosť nie liberalizmus, nie kapitalizmus, nie demokratizmus, ani nie komunizmus, ale národní socializmus bude smernicou na usmerňovanie našich sociálnych a hospodárskych pomerov.