Národný socializmus Adolfa Hitlera, tak ako to nielen on koncipoval, ale šľachetne v odbore politickom, medzištátnom, národnom, sociálnom a hospodárskom i prevádza ...“

Potvrdzuje sa tým ochota preberať elementy nacizmu, aj keď vzhľadom na silné rezíduá konzervatívnych a klérikálnych štruktúr sa prejavuje úsilie utvoriť akýsi vlastný odtieň fašizmu.

Slovenaká verejnosť sa však už v drvivej väčšine nedala pomýliť prebiehajúcou konfrontáciou a svojsky reagovala na túto skutočnosť, vyhlasujúc, že „páni sa vadia“. Už vtedy bolo zrejmé, že fašizmus, ktorý sa usiloval o asimiláciu dokonca aj poskytovaním rôznych materiálnych výhod, sa musel pri prvých neúspechoch a krízach fašistického bloku otriasť, pretože neexistovalo dostatočné vnútorné zázemie. Z tohto hľadiska možno osvetliť aj neúspechy radikálnej skupiny pri mocenskej konfrontácii. Konzervatívny tábor sa s väčším úspechom opieral o silné vrstvy kléru, väčšinu strednej a veľkej buržuázie a časť stredných vrstiev. Priorita záujmu nacistického Nemecka na ekonomickom využívaní Slovenska, a teda na konsolidovaných pomeroch Tisovej skupiny v jej rezistencii voči tukovcom bola nepochybne rozhodujúcim faktorom.

Na druhej strane to však neznamenalo, že by v nasledujúcej etape intenzívne organizovanie HG a vytváranie úderných jednotiek ako zálohy národnosocialistickej orientácie nepokračovalo. Rovnako systematicky postupoval výcvik jednotiek HG za účasti inštruktorov SS. Neprekvapuje, že sa „dial presne podľa vzorov, akými boli vychovávaní v SS-oddieloch“, takže inštruktori „pomohli dať gardu na cestu zdravej disciplíny“. V marci 1941 bolo takto vycvičených 2 600 gardistov z okresných miest, pričom do konca apríla sa rátalo zo zvýšením tohto počtu na 4 500. Zmena vojensko-politickej situácie viedla však hitlerovcov na Slovensku k politike „udržania vnútropolitického poriadku“. Úlohu zabrániť otvorenému konfliktu oboch súperiacich táborov dostal v tomto duchu aj novovymenovaný vyslanec Nemecka Hans E. Ludin. Vo svojej nástupnej reči zdôraznil : „Čo krajina veľmi potrebuje, to je práca, práca a ešte raz práca.“ Potreba koncentrácie na lepšiu organizáciu ekonomického využívania Slovenska takto zreteľne viedla k tomu, že sa upúšťalo od jednoznačnej podpory tukovcov, nie však k ústupkom od salzburského statu quo.