Niektorí sa pridali k procesii, kde sa ľudia sami verejne bičovali koženými bičmi so železnými hrotmi na konci. Mnohí utiekli, zatiaľčo iní sa skrývali. Ďalší, ktorí boli presvedčení, že cítia smrť v pätách, sa rozhodli užívať si, kým je ešte čas. Choroba sa vyznačovala jedným obzvlášť mätúcim aspektom. Bola totiž nevyspytateľná. Prečo v jednom meste zomrel len každý desiaty človek a v inom meste sa stala obeťou celá polovica obyvateľov ? Dnes vieme, že v tej dobe existovali tri druhy moru. Najrozšírenejší bol uzlinový mor, no jeho dvaja konkurenti boli o to nebezpečnejší. Pľúcny mor sa vyvinie, keď baktéria moru zasiahne pľúca obete. Vykašliavaním sa smrteľný zárodok roznáša do vzduchu, kde môže byť dýchacími cestami ľahko prenesený na iného človeka. Touto cestou sa mor šíri veľmi rýchlo. Zabíja divoko a nečakane. Mor sa vracia
V roku 1351 nabrala čierna smrť znova dych. Podľa názoru stredovekého historika Froissarta zomrela tretina obyvateľov Zeme. Väčšina moderných historikov jeho odhady podporuje. Len v Európe bola obeťou moru určite štvrtina obyvateľstva. Čierna smrť pominula, ale nie choroba. Mor sa vracal v rokoch 1361, 1369 a ďalej v pravidelných intervaloch až do konca 15. storočia. Potom sa doba medzi jednotlivými epidémiami stále predlžovala. Naposledy mor silne zaútočil v Anglicku v roku 1665, keď sa jeho obeťami stalo 100 000 ľudí. Mor je aj dnes stále s nami. Na konci 19. storočia sa znovu objavil v Ázii a len v Indii zabil 6 miliónov ľudí. Naposledy udrel v Indii v roku 1995. Je ale zaujímavé, že i dnes nevieme iste, ako je možné, že sa táto choroba šírila tak rýchlo. Autori novej teórie Scott a Duncan tvrdia, že „čierna smrť“ postupovala v 14. až 17. storočí príliš rýchlo na to, aby ju mohli šíriť blchy (najčastejší hostiteľ choroby), aj keď ich v tej dobe už bolo mnoho. Nákaza v priebehu niekoľko dní prekonala vzdialenosť 300 km, a to aj do oblastí, ktoré neboli navzájom prepojené. Navyše sa šírila aj v zime, kedy sa blchy takmer nevyskytujú. ďalším argumentom je skutočnosť, že sa choroba šírila priamym stykom, aj keď nešlo o pľúcny, ale uzlinový mor, ktorý prenášala blcha. A tak autori nastolili otázku, ktorá pohla vedeckým svetom aj dosiaľ nezodpovedanými otázkami: spôsobila mor skutočne baktéria Yersinia Pestis alebo skôr vírus z podobného rodu, akým je napríklad Ebola ?

Ak tu šlo skutočne o chorobu vírusového pôvodu podobného Ebole, tak je zrejmé, že sa tento vírus môže kedykoľvek vrátiť...