Behom niekoľko málo rokov vymrela takmer štvrtina populácie Európy. Mnohý z tých , čo prežili vpád „čiernej smrti“, boli presvedčení, že nastal koniec sveta.

Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA A DUCHA. Pestovanie tela , šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. .Fyzické telo sa stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať (nábožného) ducha. kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“. Prior na Sorbone menom Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že: “každé dotýkanie sa tela je už vážny hriech“.
Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami blchami , svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá a králi boli zavšivení , plní bĺch a svrabu. Akonáhle teda vznikol rezervoár nákazy morovej u krýs, BLCHY ich už okamžite preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a nekúpali. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný. Jedna takáto epidémia počas 6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých častiach Stredného východu a Ázie )
V 14 storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy, čiže asi 75 miliónov ľudí. Toto strašné ochorenie, vo svojej dobe nazývané „veľký mor“ alebo „čierna smrť “ zasialo do sŕdc všetkých ľudí v Európe paniku plnú hrozných prekvapení. Nikto pred ním nebol v bezpečí. Choroba sa prejavovala strašnými bolesťami hlavy sprevádzanými potením a zimnicou. Charakteristickým znakom, ktorý odlišoval obeť moru od chorého majúceho len vysokú teplotu ,boli hnisavé pupence na koži. Tieto morové hľuzy nazvané „bubo“ sa tvorili v podpaží , na krku a v hornej časti stehien. Ich farba sa menila od ružovej až po červenú a rozmery mohli presiahnuť veľkosť pomaranča. Najčastejším koncom utrpenia napadnutých obetí bola smrť v agónii.

Cesta čierneho moru do Európy
Prvý výskyt čierneho moru v Európe bol zaznamenaný v septembri 1347 , kedy sa 12 talianskych lodí vrátilo z Čierneho mora a zakotvilo v sicílskom prístave Messina.