Na stavenisku potom stĺpy pozdvíhali pomocou žeriavov ťahaných býkmi, aj keď podľa legendy komponenty stavby dala dohromady sama Artemis (za jednu noc – ako inak).Unikátnosť stĺpov bola nielen v ich rozmeroch a počte, ale aj v ich forme a výzdobe. Chrám sa stal prvou monumentálnou stavbou postavenou v iónskom slohu a vyhlásili ho za miesto zrodu tohto štýlu. A propos – výzdoba. 26 stĺpov stálo na podstavcoch s takmer dvojmetrovými reliéfmi významných umelcov.

Reliéfmi bol zdobený aj predný a zadný štít strechy. Tá spočívala vo výške 25 metrov a nad štítom niesla obrovské mramorové súsošie (pravdepodobne) Artemidy s lukom a jeleňom uprostred družiny nýmf. Na rohoch strechy boli štyri mramorové býky v nadživotnej veľkosti. V samotnej cele chrámu bol oltár a cédrová socha bohyne. Na sochárskej výzdobe sa pričinili najväčšie umelecké špičky Grécka. Efez dokonca usporiadal konkurz na sochu ranenej Amazonky. Pozvaní boli Feidias, Krésilos, Fradmon a Polykleitos. Keď sochári dosochali a pozreli si výsledky ostatných súťažiacich, dali im vybrať najlepšiu sochu. Prvé miesto bolo rovnaké. Za najlepšie každý umelec považoval svoje dielo, ale za druhé najlepšie Polykleitovo. Ako hlasoval víťaz Polykleitos, sa už nepíše. Sto dvadsať rokov trvala stavba Artemidinho chrámu. Dokončili ju Paiónios Efezský a Démetrios koncom 5. st. pred n. l. Sto dvadsať rokov je počet, na ktorom sa zhodujú všetci antickí autori. Zdá sa, že to stálo za to, keď patrí medzi sedem divov. Aj v tom sa antickí autori zhodujú. Ale snáď najväčšmi a úplne stopercentne, až je to podozrivé, sa zhodujú na dátume jeho zničenia. “Tej noci, čo sa narodil Alexander Veľký, bol chrám zapálený.” sa píše v antických knihách, čo znamená 21. júla 356 pred n. l. Nevedno ako, ale Hérostratos, muž, ktorý sa chcel dostať do histórie, bez pomocníkov a s vtedajšou technikou zapálil mramorový chrám, ktorý do rána vyhorel. Cicero to sarkasticky okomentoval: “…to asi nebola Diana doma.” Pri požiari zmizlo aj spomínané perzské zlato a Herakleitova kniha. Efezský snem páchateľovi vymeral spravodlivý trest – jeho meno malo ostať “vymazané z pamäti ľudskej” a v úradných spisoch sa o ňom píše iba ako o “jednom bláznovi.” Ako vidno, nevyšlo im to. Opravu chrámu nariadil Alexander Veľký, keď vtiahol do Efezu. Vypracovaním plánu poveril svojho dvorného architekta Deinokrata. Deinokrates usúdil, že niet čo zlepšiť, prekreslil pôvodný projekt a pridal iba desaťschodovú mramorovú terasu pod chrámom. Alexander dal Efezanom veľkorysú ponuku – že bude hradiť náklady opravy, ak na chrám pripevnia dosku s jeho menom.