Ďalšia výzdoba trónu velebí Grékov, najmä v spojitosti s grécko-perzskými vojnami. Na tróne boli vytesané scény bojov kentaurov s Lapitmi, ako symbol víťazných bojov Grékov s barbarmi. Symbol jednoty Grékov predstavovali hrdinské činy dórskeho Hérakla a aténskeho Tésea. Na podnožke trónu boli výjavy z bojov s Amazonkami, ktoré podľa legiend obkľúčili Atény a Gréci ich porazili a zahnali – tak ako Peržanov. Na tróne boli zobrazení aj ôsmi pretekári, ktorí predstavovali osem disciplín vtedajších olympijských hier, ktoré prinášali mier a upevňovali súdržnosť Grékov. Diova socha od Feidia nebola iba zobrazením a symbolom najvyššieho boha Grékov v najväčšom, najdrahocennejšom a najmajstrovskejšom prevedení; to už bol pomník veľkosti a slávy Helady.Za spoľahlivé určenie doby vzniku najslávnejšej sochy antiky vďačíme skupine nemeckých archeológov, ktorí v rokoch 1954-1955 našli Feidiovu dielňu. Samozrejme, najprv si boli istí len tým, že našli pozostatky akejsi umeleckej dielne. Po niekoľkých nálezoch matríc, tvarom približne zodpovedajúcich komponentom Diovej sochy, zdržanlivo pripustili, že by mohlo ísť o ateliér slávneho umelca, ale až sám majster im oznámil, že kopú správne. Po náleze a zložení jednej čiernej kanvičky si na jej spodnej strane mohli prečítať nápis Feidiú eimi – “Patrím Feidiovi.” Kanvička bezpečne pochádzala z roku 430 pred n. l. Nálezy matríc nemeckým archeológom umožnili zrekonštruovať pravdepodobný postup Feidiovej práce. Najprv spravil model sochy v skutočnej veľkosti, potom ho rozrezal na niekoľko častí a podľa nich dal urobiť matrice. Podobne zhotovil aj sochu Niké, ktorú Zeus držal v ľavej ruke. Iné nálezy potvrdili prítomnosť a mená jeho pomocníkov. Spomeniem len tých najvýznamnejších: Kolóteos, sochár a cizelér, mal na starosti technickú stránku práce a Panainos, Feidiov brat, bol tvorcom maliarskej výzdoby trónu. Štvrtý div sveta, Feidiovu sochu Dia, dielo, ktoré – čo i len mimovoľne – spomenul každý antický spisovateľ klasickej doby, postihol osud podobný, ako mnohé iné slávne Grécke sochy. Cisár Teodózius ju dal ako pohanskú modlu odviezť do Konštantínopolu, kde bez stopy zmizla. Nám, novovekým kresťanom, ostáva iba zamyslieť sa nad tým, či sa podobná nevyčísliteľná kultúrna škoda pod rúchom podobnej ideovej “očisty sveta” nedeje aj dnes.


Mauzóleum v Halikarnase
“S nesmiernym úsilím a veľkorysosťou postavila na zachovanie jeho pamiatky onen najznámejší náhrobok, taký veľkolepý, že sa počíta medzi sedem divov všetkých krajín sveta.