Ak však človek vytrvá a k druhým ľuďom prichádza z takejto samoty, prichádza silný a bohatý, aby štedro rozdával.7

Aj takýto bol teda duchovný život kartuziánov. Na východnom Slovensku sú známe práve dve kartuzie: Letanovce – Kláštorisko a Červený Kláštor. Rád kartuziánov založil sv. Bruno z Kolína nad Rýnom 24. júna 1084, práve na sviatok sv. Jána Krstiteľa, ktorý je medzi kartuziánmi veľmi obľúbený. Na čele kláštornej komunity stojí volený opát (prior), ktorý je svojím životom motiváciou pre ostatných, príkladom. Ostatní bratia boli nazývaný konverši, ktorých bolo dvanásť (symbol dvanástich apoštolov) s minimálnym vekom 20 rokov. Noviciát trval jeden rok. Spoločenstvo kartuziánov je rovnocenné. Vyzdvihovaný je ale aj vzťah otec – syn, ktorý je analógiou vzťahu Boh – Kristus. Práve kláštor je absolútne spojenie s Kristom. Už spomínanú svetskú spoločnosť však z väčšmi zaujíma hmotný život mníchov pretože iba táto časť ich mierne spája a približuje. Akí teda boli kartuziáni v súkromí, čo robili, čo jedli a čo si obliekali?
Mníšstvo, kartuziánske nevynímajúc, zasahuje aj do sfér ekonomických, obchodných, výrobných a vôbec je súčasťou globálnej komunity, spoločnosti, ktorá o nej možno ani nevie. Každá rehoľa má svoje pravidlá, ktoré musia byť striktne dodržiavané, iba tak sú využiteľné. Preto je nefundovanou spoločnosťou kláštorný spôsob života označovaný za totalitný. V pravom zmysle slova – dodržania rovnosti, tento výraz neznie negatívne. Duchovným základom všetkých činností bola prísna askéza (zmiernená v 13.stor.), ktorej vonkajším prejavom bol napríklad tvrdý pôst. Trikrát do týždňa o chlebe a vode, s povolením rybacieho mäsa pre chorých a pri veľkých sviatkoch. Ryby získavali z kláštorných rybníkov (vystavaných po roku 1294) na západ od kláštora, ktoré dostali do daru, prirodzene aj s právom rybolovu v nich. Lovili tiež v okolitých riečnych tokoch. Kartuziáni požívali skromnú stravu s obsahom vysokohodnotných bielkovín, okrem rýb teda vajcia a syr. Konzumovali hlavne strukoviny o čom svedčia paleobotanické nálezy zvyškov hrachu, jačmeňa a i. Kartuziánsky kláštor mal zeleninovú a ovocnú záhradu kde si mnísi pestovali zeleninu a ovocie. Pri archeologických vykopávkach boli nájdené kuchynské predmety (misy, hrnce, panvice) z keramiky, kovu (železný kotlík, lyžice) a hliny (hlinené matrice na výrobu koláčikov). Mnísi si jedlo pripravovali sami v celách, kde ho aj konzumovali. Požívali tiež chlieb, ktorého výrobu mal na starosti mlynár, starajúci sa aj o metie a sušenie. V pôstnom období jedávali kartuziáni ovsený chlieb. Ako nápoj sa používala dvojitá dávka vína na deň, riedeného s vodou.