Tiež nemožno zabudnúť na jedinú ženskú návštevu kňažnú Hedvigu (vdova po Štefanovi Zápoľskom), ktorá dostala k návšteve špeciálne povolenie roku 1506 od generálnej kapituly. Bola veľmi štedrou mecénkou kláštora. To, čo napĺňalo ich svetský život tu na zemi, bola práca (podľa hesla „ORA et LABORA“). Či už to bolo prepisovanie kníh alebo starostlivosť o chorých. Druhá uvedená činnosť bola veľmi známa v okolí kde sa kartuziáni vyskytovali. Okrem záhrad, v ktorých pestovali ovocie a zeleninu, udržiavali aj záhony s liečivými bylinami. Ako lekári boli všestranní pretože liečili tak choroby tela ako aj ducha. Duševne chorý pacient podstúpil napr. niekoľkoročné spolunažívanie s mníchmi, zapojil sa do ich života, zavrel sa do cely (uväznil sa pred svetským chaosom) aby našiel svoje skutočné duchovné zdravie. Dodnes sa v kartuziách používajú podobné „kúry“ pre laikov, bez sľubu viazanosti. O medicínskych zákrokoch, aj keď len vo felčiarskej úrovni, nemožno pochybovať. Svedčia o tom nálezy sklenených bánk, ktoré sa mohli používať napr. pri uvoľňovaní krvi zo žíl, ktoré bolo nariadené štyrikrát do roka. Zo štatútu „nekázali Slovo Božie, tak ho aspoň rozširovali rukou a písmom“10. Kartuziáni nehovorili ale písali. Tak ako Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu s preloženým Písmom Svätým, kartuziánski mnísi sa postarali o dedičstvo našich otcov, o kultúru a vzdelanosť. Reprodukovali rôzne diela náboženskej literatúry : homílie t.j. kázne, Bibliu, asketicko – mystickú literatúru. Spomedzi nálezov, sú tie o kopistickej, iluminátorskej i kníhviazačskej činnosti najzreteľnejšie. V každej cele mal mních k dispozícii stôl, perá kriedu, dve tabuľky, jeden skalpel, dve britvy na vymazávanie písmen na pergamenoch, jeden bodkovač, šidlo, olovko, pravítko a grifeľ. S pokrokom techniky sa prispôsobili dobe a tak od druhej polovice 14.storočia používali namiesto pergamenu papier a pero. Hutné informácie o týchto aktivitách poskytujú najmä nálezy knižných kovaní a spôn, ktoré slúžili ako dekoratívne doplnky a zároveň chránili knihy pred vonkajšími vplyvmi prostredia. Boli nájdené tiež knihárske ihlice, dláto a malá pílka. Ako znamenitý skriptor 16. storočia je uvádzaný prior Jodokus, ktorému sú pripisované dva antifonáre a dva graduále (išlo o iluminované rukopisy). Približný stav knižných zväzkov sa odhaduje na 200 kusov. Časť z nich znehodnotili husitské oddiely. Na Slovensku sa nachádzajú len dve diela a to v Matici Slovenskej v Martine. Práca kartuziánov sa stáva potrebnou iba vtedy keď ju človek chce spoznať čím má iba úzky okruh skutočných priaznivcov napriek jej nesmiernemu duchovnému bohatstvu.