Aktualizácia myšlienok veľkého kubánskeho mysliteľa, filozofa a vodcu na nové podmienky tvorila teoretický a ideový základ boja tejto organizácie, ktorá sa dostala do čela národno oslobodeneckej, demokratickej a ľudovej revolúcie na Kube.Sociálne zloženie Hnutia 26. júla zodpovedalo kubánskym politickým tradíciám. Boli v ňom sústredení príslušníci všetkých základných spoločenských tried a sociálnych skupín od stredných vrstiev cez drobných a chudobných roľníkov až k príslušníkom robotníckej triedy.
Hnutie 26. júla pripravovalo na 26. júla 1953 útok na sklad zbraní v Santiagu de Cuba. Cieľom povstania bolo získať zbrane, rozdať ich ľudu a výzvou k ľudu rozpútať revolúciu, ktorá by zmietla diktatúru.Ideovou základňou ozbrojenej akcie bol program s pokrokovou orientáciou, v ktorom boli formulované najdôležitejšie požiadavky sociálne ekonomických a politických premien, ktoré by za vtedajších podmienok uskutočniteľné.Členovia organizácie zhromažďovali skomné na nákup zbraní a pripravovali výcvik svojich príslušníkov v streľbe a taktike povstania.
K upevneniu konšpirácie bol vytvorený výbor, ktorý sledoval dodržiavanie konšpiračných pravidiel. Najsilnejšiu oporu našla v provincii Pinar del Rio, v Artemisi, odkiaľ pochádzala 1/3 bojovníkov pri Moncade. Hnutie 26. júla sa spočiatku vyvíjalo v prísnej ilegalite a ani Ľudová socialistická strana Kuby nemala presne prehľad ani o povahe a rozsahu, ani o cieľoch Hnutia vedeného Fidelom Castrom.

Zahájenie boja
26.júla 1953 v meste Santiago de Cuba zaútočila skupina Fidela Castra na kasáreň Moncada, a zahájila tým ozbrojené povstanie proti režimu generála Batistu. Malý oddiel vlastencov - výkvet kubánskeho národa – sa pustil do nerovného boja s dokonale vyzbrojenou vojenskou mašinériou diktátora. Prvé výstrely za svitania 26. júla 1953 ohlasovali začiatok jednej z najdramatickejších a najobdivuhodnejších revolúcií našej doby. Cieľom ozbrojeného povstania bolo dobyť sklad zbraní, obsadiť najdôležitejšie strategické body Santiaga, rozdať zbrane ľudu, a tým zahájiť revolúciu. Útok mal povahu ozbrojenej akcie hŕstky revolucionárov, ktorá mala byť počiatkom ozbrojeného boja ľudových más. Sily však boli príliš nerovné. Akcia vychádzala z celkovej politickej situácie, v ktorej sa Kuba nachádzala. Aj keď teoreticky mnohí uznávali historickú oprávnenosť revolúcie, nepodnikli prakticky nič k jej konkrétnemu rozvoju. Hnutie vedené Fidelom Castrom ako prvé pochopilo nielen teoretickú nutnosť revolúcie, ale aj možnosť rozvoja jej najradikálnejšej formy – ozbrojeného povstania – ako najvyššej formy boja ľudových más.