Fidel Castro pochopil na základe vlastnej skúsenosti, že legálnymi prostriedkami sa nedá zbaviť diktatúry, ktorá uchvátila moc a udržovala sa pri nej násilím, že proti násiliu diktatúry je treba postaviť ozbrojené násilie revolúcie. Povstanie stroskotalo pre slabú výzbroj, izolovanosť, malý počet bojovníkov a nedostatočnú prípravu. Z celkového počtu 160 povstalcov ich bolo po skončení povstania viac ako 100 vo väzení zákerne zavraždených a zbytok postavený pred batistov súd. Mladý vlastenec Abel Santamaria viedol skupinu 25 vlastencov na kasáreň Moncada z jednej strany a Raúl Castro, takmer ešte chlapec, zo strany druhej. Vodca povstania, dr. Fidel Castro, viedol najväčšiu skupinu proti hlavnej bráne. Nešťastnou zhodou okolností v rozhodujúcom momente, kedy sa povstalci priblížili do bezprostrednej blízkosti kasáreň, sa objavila vojenská hliadka, ktorá vyhlásila poplach a zalarmovala vojakov. Moment prekvapenia, ktorý mal mať v útoku rozhodujúcu úlohu, bol stratený. V to júlové ráno sa útok nepodaril a povstanie bolo porazené. Zdalo sa, že sotva začatá revolúcia je potlačená bez toho, aby sa ľud dozvedel pravdu o ľuďoch, ktorí neváhali položiť život na obranu slobody a práv ľudu a o ďalekosiahlych revolučných opatreniach, ktoré mali byť po povstaní zavedené. Útok na kasárňu Moncada neznamenal v tej chvíli víťazstvo revolúcie. Ale ukázal cestu a vytýčil program národného oslobodenia, ktorý by mal Kube otvoriť cestu k socializmu. Po útoku bola diktatúra nútená odhodiť masku liberalizmu a uchýlila sa k najsurovejším zločinom. Jej oporou sa stal teror, útlak a vraždenie. Tí, ktorí mali ešte pred 26. júlom 1953 ilúzie o povahe režimu, po tomto dátume vytriezveli. Povstanie prehĺbilo krízu buržoáznych strán a mnohé z nich prestali prakticky existovať. Ich zánikom vznikli nové podmienky, priaznivé pre úsilia o zjednotenie opozičných a revolučných síl a vytvorenie bojovej jednoty ľudu, ktoré najskôr narážali na nepochopenie a odpor týchto strán. Povstanie malo medzi ľudom obrovský ohlas a silný ideový vplyv – obzvlášť na mládež. Noví vodcovia ľudu, oddaní svojim ideám, formulovali program hospodárskych a politických zmien, ktorý zjednotil okolo Hnutia 26. júla všetkých skutočných revolucionárov odhodlaných splniť ho bez ohľadu na obeti. Povstanie znamenalo zlom v politickej situácii krajiny. Bola zahájená etapa ozbrojeného boja proti diktatúre.
V októbri 1953 bol v Santiagu de Cuba zahájený súd nad niektorými vodcami povstania. Mal dokázať zločinnosť povstalcov a nezmyselnosť ozbrojeného odporu proti diktatúre.