Vo veľkej plamennej reči, ktorá je jedným z najslávnejších dokumentov kubánskeho národne oslobodzovacieho boja, našiel v sebe Fidel Castro silu nielen k obhajobe svojich spravodlivých ideí a činov, dokonca na základe presvedčivých faktov dokázal obviniť diktátora z porušenia Ústavy a z nezákonnosti jeho moci. Na faktoch dokázal zločinnosť štátneho prevratu generála Batistu z 10. marca 1952 a oprávnenosť započatej revolúcie. Tak sa v priebehu súdneho procesu úlohy vymenili. Obvinený sa stal žalobcom a žalobca obvineným. Nebola súdená revolúcia, ale neľudský režim diktátora Batistu. Vládne orgány robili všetko, aby Fidela Castra umlčali. Castro vo svojej reči pred súdnym tribunálom prehlásil: „Bol to nevídaný prípad, páni sudcovia; vláda sa obávala predviesť obžalovaného pred súd; režim hrôzy sa bál morálneho odsúdenia od človeka, ktorý sa nemôže brániť, izolovaného a potupeného. Keď ma najprv zbavili všetkého, odopreli mi naviac prítomnosť na procese, kde som bol hlavným obžalovaným.. Akých strašných zločinov sa asi tento režim dopustil, že sa tak bál hlasu obžalovaného.“ Povstalci boli odsúdení na dlhé roky vo väzení. Fidela Castra ako vodcu povstania odsúdili na 15 rokov. V máji 1955 bol však pod tlakom más prepustený a odišiel – najskôr do Miami a neskôr do Mexika, aby pokračoval v boji proti diktatúre. Jeho činnosť v USA bola rovnako ako v Mexiku pod neustálou kontrolou kubánskej tajnej polície. Len niekoľkokrát sa mu podarilo úplne jej zmiznúť z očí a uniknúť sledovaniu. Úrady však o jeho činnosti vedeli dosť. Svedčí o tom aj rozsiahly policajný spis v havanskom archíve.
25. novembra 1956 začali povstalci uskutočňovať svoj plán. Nalodili sa na motorovú loď Granma a vydali sa späť z Mexika na Kubu. Podľa vopred určeného plánu mala Granma vyplávať z Tuxpanu; mala plávať šírym morom pozdľž výsostných mexických vôd, preplávať Mexický záliv, oboplávať Yukatanský výbežok a po jeho dosiahnutí zmeniť kurz priamo na juh, ponechať na pravej strane ostrov Cozumel, zľava minúť kubánsky ostrov Isla de Pinos, oboplávať zľava ostrov Cayo Largo, pokračovať k anglickému súostroviu Gran Cayman, sprava sa vyhnúť Jamajke a po objavení sa majáku Cabo Cruz na juhovýchodnom pobreží kubánskej provincie Oriente previesť na vopred určenom mieste vylodenie. Iba dvaja muži poznali miesto vylodenia. Na Granme Fidel Castro a na Kube Frank Pais – vodca santiágskych povstalcov. Podľa prepočtu mala Granma doplávať k miestu vylodenia v piatok 30. novembra 1956 pred svitaním. V ten istý deň mali členovia Hnutia 26. júla vyvolať v Santiagu povstanie, obsadiť mesto, a tým podporiť vylodenie Granmy. Povstalci mali byť po vylodení očakávaní ďalšou asi stočlennou skupinou s nákladnými vozmi, s ktorými mali spoločne dobyť Manzanilla a rýchlo preniesť povstanie do neďalekého Bayama.