Píše sa v ňom: „Pred novým pochodom na Sieru, kde budeme pokračovať v boji v ktorom padneme, alebo zvíťazíme, nechávame tu tento dokument Ramonovi Perézovi Montanovi a jeho rodine, ktorí nám poskytli odpočinok a osem dní sa o nás starali. Umožnili nám nadviazať spojenie s Hnutím. Pomoc, ktorú sme od nich a im podobným získali v najkritickejších okamžikoch revolúcie, nás posiluje do ďalšieho boja a upevňuje v nás vieru, že s ľudom, ako je náš, sme schopní priniesť aj tie najvyššie obete. Týmto vyjadrujeme svoju nekonečnú vďačnosť!
Nevieme, koľko nás v boji padne.
Siera Maestra, 25. decembra 1956. Podpísaní Fidel Castro, Universo Sánchez, Juan Almeida, Ciro Redondo, Ramiro Valdéz, Horacio Rodriguez, Francisco Gonzáles, Rafael Chao Santana, Efigenio Almejeiras, Clixto Morales, Camilo Cienfuegos, Reinaldo Benítez, Ernesto Che Guevara, Raúl Castro.
Približne pol mesiaca po vylodení, v polovici januára 1957, vybojoval partizánsky oddiel Fidela Castra svoju prvú víťaznú bitku. Objektom útoku sa stala neveľká vojenská stanica v La Plate, umiestnená na východnom pobreží provincie Oriente. Nedostatok munície, zbraní a zásob nútil povstalcov zmocniť sa vojenskej stanice. Z vojensko-strategického hľadiska bolo nutné začať s postupnou likvidáciou všetkých oporných bodov diktatúry v oblasti, ktorú povstalci obsadili. Niekoľko hodín pred útokom sa podarilo povstalcom zajať veliteľa stanice.
Krátko po polnoci 17. januára bol zahájený útok. Po dvojhodinovom boji sa posádka stanice vzdala. Mala dvoch mŕtvych a päť ranených. Povstalci vyšli z boja bez strát. Získali ďalších 8 pušiek, jeden guľomet a asi 3000 nábojov. Po ošetrení ranených nepriateľov a získaní koristi unikli do hôr. Aj keď nešlo o veľkú akciu, celá krajina sa dozvedela, že Fidel a jeho priatelia žijú a sú schopní bojovať. Po piatich dňoch pri Diablovom potoku neďaleko La Platy rozprášili vojenskú hliadku, ktorá ich prenasledovala. Pri tejto akcii bol zastrelený kapitán armády Joaguín Lumpuy Casillas, vrah robotníckeho a odborárskeho vodcu cukrovarníckych robotníkov Jesúse Menédeza. Morálka a sebavedomie povstalcov stúplo. Koncom januára a začiatkom februára 1957 bola partizánska skupina posilnená príchodom ďalších desiatich bojovníkov z Manzanilla a v polovici marca päťdesiatčlennou skupinou zo Santiaga, zorganizovanú Frankom Paisom. Týmito posilami získal partizánsky boj širšiu základňu a povstalci sa mohli pustiť do väčších a významnejších akcií.