Taktiku rozvíjajúceho sa partizánskeho boja v Siere možno stručne charakterizovať týmito prísne dodržiavanými zásadami: -neustály pohyb jednotky – nikde sa nezdržovať dlhšie než 1 deň
-získať zbrane a muníciu nepriateľa a spoliehať len na vlastné sily
-nenechať sa nikdy prekvapiť a neustále zaisťovať bezpečnosť jednotky a pohybu prieskumom, hliadkami, strážami a pozorovateľmi.
Dodržovaním týchto draho zaplatených skúseností stali sa povstalci nepolapiteľní. Unikali nepozorovane v horskom teréne a objavovali sa tam, kde ich nikto nečakal. So všetkou silou napádali predné hliadky a zaisťovacie oddiely, bez ktorých neboli expedičné jednotky schopné pohybu. S minimálnymi stratami spôsobovali ťažkopádnej mašinérii citeľné straty. Zatiaľ, čo sa morálka vládnych vojsk rozkladala, bojové sebavedomie a odvaha povstalcov rástli. Na jar 1957 sa objavila na všetkých frekventovaných miestach Siery Maestry táto vyhláška: „Oznámenie: Oznamuje sa, že každá osoba, ktorá podá informáciu, ktorá by viedla k úspešnému potlačeniu ktorejkoľvek povstaleckej skupiny vedenej Fidelom Castrom, Raúlom Castrom, Grescenziom Pérezom, Guillermom Gonzálesom, alebo inými vodcami, bude odmenená podľa ich dôležitosti. Odmena v žiadnom prípade nebude menšia ako 5000 pesos a môže v prípade dolapenia Fidela Castra dosiahnuť výšku až 100 000 pesos.“ Na konci vyhlášky bola poznámka, že meno informátora nebude nikdy prezradené.
Podobne ako pri Alegría del Pio aj tu sa našiel zradca. Bol ním domorodý sprievodca Eutimio Guerra. Niekoľko týždňov slúžil celkom lojálne povstalcom, avšak zanedlho po bitke v La Plate padol do zajatia a pod hrozbou smrti sa podvolil zavraždiť Fidela. V prípade splnenia úlohy mu bola sľúbená odmena a dôstojnícka hodnosť v armáde. Po návrate k povstalcom hľadal príležitosť k vražde. Niekoľkokrát sa mu podarilo votrieť do bezprostrednej blízkosti Fidela. Nenašiel však v sebe silu k činu. Svoju pasivitu v tomto smere nahradzoval podávaním iných cenných správ o pohybe a pripravovaných akciách povstalcov. Jeho udavačská činnosť spôsobovala povstalcom ťažké straty. V polovici februára už bolo všetkým zrejmé, že medzi povstalcami je zradca. Podozrenie padlo na Eutima. Po niekoľkých dňoch sa potvrdilo, že bol spozorovaný ako ho vládni viedli do zajatia. Po zatknutí bola u neho nájdená vojenská pištoľ a tri ručné granáty. Mali slúžiť k tomu aby mohol kryť svoj ústup po splnení úlohy. Hlavným dôkazom o jeho udavačskej činnosti bolo nájdenie potvrdenia od náčelníka expedičných síl, svedčiace o jeho spolupráci s vojskom.
Bol odsúdený na trest smrti. Pred vykonaním rozsudku na otázku, či má nejaké prianie, požiadal odsúdený Fidela, aby sa postaral o jeho dvoch synov. Bolo mu vyhovené. Obaja, pod inými menami, získali neskôr stredoškolské vzdelanie. Humánnosť revolúcie a jej vodcov sa prejavila v celej svojej veľkosti. Nebol to ojedinelý prípad. Povstalci vždy šetrili a rešpektovali životy svojich nepriateľov a zajatcov.