Po páde strednej ríše ovládali Egypt kmene Semitského pôvodu, ktorých Manehto (historik) nazval Hyksósi, čo sa prekladá ako „vládcovia pastierov“. Ich jadro tvorili Amorejci a Kanaánci. Vnikli do Egypta, rozvráteného vnútornými spormi a po bojoch s kráľmi 13. a 14. dynastie im nanútili svoju nadvládu. Ich vodcovia sa udržali na Egyptskom tróne ako 15. a 16. „hyksóska dynastia“. Proti tejto nadvláde sa ubránili iba hornoegyptskí vládcovia vo Wasete. Ich oslobodzovací boj dovŕšil Ahmose I., ktorý okolo r. 1580 p.n.l. Hyksósov vyhnal, zjednotil Egypt a založil 18. dynastiu. Vytýčil tak medzník medzi koncom „druhého prechodného obdobia“ a začiatkom „Novej ríše“.

Nová ríša trvala takmer pol tisícročia (1580 – 1080 p.n.l.) a bola dobou najväčšieho hospodárskeho, kultúrneho a mocenského rozmachu starého Egypta. Jeho hranice sa ťahali od Lýbie po Sýriu. Egyptskí králi uplatňovali svoj vplyv aj v Babylonii a Asýrii. Keďže Vládcove múry sa ukázali byť nepostačujúce, boli vytvorené nárazníkové obranné zóny v Palestíne a Numíbii (na juhu Egypta). Dobyvateľské vojny zabezpečili prísun otrokov, zdokonalil sa pluh, z Malej Ázie prenikla do Egypta výroba železa a zliatin bronzu.

Nástupcovia Ahmoseho I. – Amenhotep I. a Thutmose I. pokračovali v zväčšovaní hraníc ríše. Po smrti Thutmoseho II., ktorý potlačil povstania v Egypte, vládla jeho manželka Hatšepsut, a to ako regentka jeho nelegitímneho syna Thutmoseho III. (bol synom s vedľajšou manželkou a oženil sa s jednou z dcér Hatšepsut a Thutmoseho II.) Neorganizovala vojnové výpravy, ale obchodné. Toto obdobie sa preto nazýva obdobím mieru. Napriek tomu za svojej vlády nestratila ani jedno územie. Nechávala sa zobrazovať ako muž – s bradou a plochou hruďou. Thutmose III., ktorý vládol najprv formálne s ňou a neskôr samostatne si to vynahradil a stal sa najväčším dobyvateľom v Egyptských dejinách (druhým najväčším bol asi Amenhotep II.). Za jeho čias dosiahol Egypt mocensky najväčšiu rozlohu – od Lýbie po horný Eufruat. Thutmose III. Vyhrával vďaka taktike, nie presile; vojsko mu už nezabezpečovali nomarchovia, ale založil prvú profesionálnu armádu. Okrem toho, z nenávisti k Hatšepsut nechal zničiť všetky pamiatky, ktoré po nej zostali.

Thutmose IV. a Amenhotep III. (a iní) si svoju nadvládu v Ázii zabezpečili tzv, „politikou sobášov“ – sobášom s dcérami susedných vládcov.