Prvá svetová vojna

1. Úvod
Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, začala 28.júla.1914. Na jednej strane stála koalícia Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Turecka nazývaná Trojspolok, ku ktorím sa po roku pripojilo Bulharsko. Na strane druhej sa Trojdohoda Francúzska, Veľkej Británie a Ruska rozšírila v roku 1914 o Belgicko, Srbsko, Čiernu horu a Japonsko, v roku 1915 o Taliansko , v roku 1916 o Rumunsko, v roku 1917 o USA, Portugalsko, Čínu a niekoľko amerických štátov a v roku 1918 o Grécko. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska povolalo viac ako 70 miliónov osôb. 1.svetová vojna dosiahla doposiaľ nepoznaných rozmerov, poukazovala na hrôzy modernej techniky zapojenej do bojov. Boli nasadené nové zbrane - tanky, lietadlá, lode ako aj chemické bojové láty (otravné plyny ako napr.: iperit a jód). Vojna sa dotkla i civilného obyvateľstva nedostatkom potravín, prácou žien v zbrojárskom priemysle a hlavne bombardovaním miest. Straty dosiahli asi 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených. 2. Ako sa to začalo
Keďže Rakúsko-Uhorský cisár František Jozef nemal priameho nástupcu, jeho nástupcom sa mal stať rakúsky arcivojvoda Františkek Ferdinand d´Este. Avšak keď bol Františk Ferdinand so svojou manželkou na návšteve v Sarajeve bol na neho 28.6.1914 spáchaný atentát. Atentátnikom údajne bol Gabrielo Princip, člen srbskej organizácie Čierna ruka. Rakúsko-Uhorsko požadovalo vyšetrenie atentátu do jedného mesiaca. Keď tento čas vypršal, vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko 28.6.1914 Srbsku vojnu. Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku a Francúzku, Velká Británia, Francúzko a Rusko vyhlásili vojnu Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Jediné Taliansko do vojny nevstúpilo. V auguste 1914 začala na všetkých stranách mobilizácia armád. Na konci augusta začali Nemci tzv. Schlieffov plán bleskovej vojny.Tento plán nevyšiel a tak sa v lete 1914 otvorili naraz tri fronty: západný, východný a Balkánsky(južný).

3. Stav na frontách v r.1914
Západný front: V septembri sú Nemci pozastavený v tzv. 1. bitke na rieke Marna(asi 100 km od Paríža), ktorá bola jednou z najkrvavejších bitiek 1. svetovej vojny.

Východný front: Rusi sa pri postupe na západ zastavujú pri pevnosti Tannenberg. V októbri Rakúsko-Uhorsko a Nemecko odrážajú ruský útok v Haliči.

Balkánsky(južný) front: November-december: Rakúsko-Uhorsko ztroskotalo v pokuse dobiť srbský Belehrad. Začala sa čudná (zákopová) vojna. 4.

Stav na ostatných bojiskách v r.1914
Už od začiatku vojny sa bojuje na mori- v Stredozemnom mori súperia britské a nemecké lode. Nemecké lode našli útočisko v Tureckých prístavoch, čo vlastne zatiahlo Turecko do vojny s Trojdohodou. Otvorili sa nové fronty: Sinajský(Turecko vs. Veľká Británia), Kavkazský(Turecko vs. Rusko). V ponorkovej vojne nemecké ponorky potopili 3 britské krížniky. To malo za následok blokádu nemeckých prístavou britskou flotilou. Pri boji v Tichom mori obsadili Briti nemecké kolónie, ktoré sa tam nachádzali.


5. Vojnové udalosti v r. 1915-1916
Na všetkých bojištiach prebieha zákopová vojna, v ktorej má úspech striedavo jedna a druhá strana. V apríli 1915 vstupuje Taliansko do vojny na strane Trojdohody.

Západný front: Vr. 1915 začína vyhrávať Trojdohoda(bitka na rieke Somma v júli 1915, ktorá patrila tiež medzi najkrvavejšie bitky). Avšak ešte predtým v apríli 1915 v 2. bitke pri Ypres Nemci po prvýkrát použili chemické zbrane. Na začiatku r.1916 sa bitky presunuli k mestečku Verdum. Bitka o pevnosť Verdum trvala od februára do decembra 1916. Bola to najkrvavejšia bitka 1. svetovej vojny. V tejto bitke „cti“ chcela jedna strana dohnať druhú k totálnemu zničeniu a kapitulácii.

Východný front: Nemci zaznamenávajú prvý väčší úspech, keď sa im v bike pri Gorlici v máji 1915 podarí prelomiť frontu. Rusko odpovedalo až budúci rok v Brusilovovej ofenzíve v lete 1916, ktorá Nemcov posunula o 150 km dozadu. Rusko touto ofenzívou vyčerpalo všetky svoje možnosti a začalo uvažovať o prímerí.

Balkánsky(južný) front: Trojdohoda sa vylodila na Gallipoli v apríli 1915 ale bez väčšieho úspechu. V r.1916 vstupuje do vojny Rumunsko na strane Trojdohody, ale jeho pomoc vo vojne je takmer žiadna.

6. Stav na ostatných bojiskách v r.1915-1916
Vrámci tzv. neodmedzenej ponorkovej vojny Nemci potopili 12. mája 1915 parník Lusitánia(1200 obetí). To presvečilo USA aby sa dali na stranu Trojdohody. V lete 1916 Briti porazili nemecké lode na pobreží Dánska- bitka pri Skagerraku.

7. Vojnové udalosti r. 1917-1918
Na väčšine bojísk pokračuje zákopová vojna. Avšak situáciu pozmenili dve udalosti: v apríli 1917 vstupujú do vojny USA a v marci 1918 Rusko podpisuje tzv. Separátny mier, čím končí svoju účasť vo vojne.


Západný front: Všetky krajiny vyčerpali už takmer všetky zdroje. Začínajú vznikať reťazové vzbury v francúzskej a britskej armáde. Armády Trojdohody preto uskutočnili len tzv.

Nivellovú ofenzívu v apríli 1917 a v jeseni toho istého roku Briti po prvý krát nasadili do bitiek tanky, ktoré však nemali veľmi veľkú úspešnosť, lebo velitelia pre nich nevedeli nájsť uplatnenie.Potom, čo v marci 1918 skončili boje na východnej fronte Nemci zrealizovali Ludendorffovú ofenzívu, pri ktorej prenikli najhlbšie do francúzskeho územia za celú vojnu. Francúzi spolu s Britmi a Američanmi stihli ešte podniknúť protiútok, ktorý vyvrcholil v júli a auguste 1918 tzv 2. bitkou pri Marne(opäť jedna z najkrvavejších bitiek), kde boli Nemci porazení.
Na talianskej fronte sa výraznejších úspechov dočkala namecká armáda až v r.1917 a v nasledújucom roku sa bitky presunuli do Álp. V júni 1918 boli rakúsko-uhorské vojská porazené v bitke na rieke Piave.

Východný front: Na situácii na východnom fronte sa podielala najmä vyčerpanosť ruskéj armády.Vo februári 1917 padla vláda cára Mikuláša II., v októbry boľševíci v Petrohrade uskutočnili socialistický prevrat na čele s Leninom a začali jednať o mieri s Nemeckom, ktorý 18.marca 1918 podpísali v Brest Litevsku.

8. Stav na ostatných bojiskách v r.1917-1918

Na južnej fronte a na frontách Blízkeho východu prešla Trojdohoda po vstupu USA do ofenzívy, ale boje tu trvali väčšinou až do jesene 1918.

9. Záver vojny

Rakúsko-Uhorsko v októbri 1918 pristupuje k mierovému jednaniu. Na Nemeckej strane doporučovali cisárovi Viliamovi II. jednanie o mieri jeho generálovia Ludendorff a von Hindenburg. Cisár váhal až do vypuknutia revolúcie, ktorá cisárstvo potlačila. Generálovia podpísali 11.novembra 1918 v štábnom vagóne maršála Focha v Compiégne celkovú kapituláciu.

10. Bilancia

10 miliónov mŕtvych v boji, 7 miliónov zranených zomrelo na následky vojnových útrap(hlad, choroby...). Morálny a humanitný šok. Vojna je pochopená ako koniec „krásnych časov“ 19.storočia.

11. Povojnové usporiadanie sveta

Povojnovým usporiadaním pomerov v Európe a vo svete sa zaoberala Parížska povojnová konferencia, ktorá prebiahala v r. 1919-1920. Výsledkom bol tzv. Versaillský bezpečnostný systém. Tento systém vydržal až do polovice 30.-tých rokov.