Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 01.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Manfred | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 50s |
Pomalé čítanie: | 10m 15s |
Asignáty sa napokon stali obeživom, ktoré brzdilo obchod a viedlo k rastu cien.
Ďalší zlom prinieslo vypuknutie vojny. Niektorí politici dúfali, že vojna umožní revolúcii rozšíriť svoje zásady do Európy. Vojna však nemala veľmi úspešný priebeh. Rakúske vojská vtrhli na územie Francúzska a ohrozovali dokonca Paríž, kde bola uväznená celá kráľovská rodina. K Rakúsku a Prusku sa pripojili aj Veľká Británia, Nizozemsko a Španielsko, ktoré vytvorili protifrancúzsku koalíciu. Revolucionári museli bojovať o národné prežitie. Tempo udalostí sa zrýchľovalo. Bol zvolený nový Národný konvent. Revolúcia videla nepriateľa nielen v zahraničných mocnostiach, ale aj vo vlastných radoch. Na zničenie vnútorných odporcov bola nastolená vláda teroru, ktorého nástrojom bola gilotína. 21. januára 1793 popravili kráľa.
NOVÁ REPUBLIKA
Vo Francúzsku vládol Výbor pre verejné blaho a Výbor pre verejnú bezpečnosť. Od jari 1793 do leta 1794 dominoval na politickej scéne Maximilien Robespierre. Bol zavedený nový kalendár, nové náboženstvo a kult Najvyššej bytosti. V Bretónsku a vo Vendée musela republika čeliť povstalcom, ktorí odmietali akceptovať parížsku vládu. Keď sa podarilo tieto konflikty zvládnuť, zdalo sa, že nebezpečenstvo je zažehnané. Teror však pokračoval ďalej a nakoniec sa obrátil proti samotnému Robespierrovi, ktorého v lete 1794 popravili.
Revolúcia sa začala stabilizovať. V rokoch 1795-99 vládlo vo Francúzsku päťčlenné direktórium, ktoré malo zabrániť tomu, aby sa k moci dostal ,,ďalší Robespierre“, a dvojkomorový parlament. Bolo to obdobie horúčkovitého podnikania i rozkvetu korupcie. Asignáty boli síce zrušené, ekonomika však zostávala naďalej slabá. Rojalisti organizovali ďalšie sprisahania. Francúzske vojenské jednotky bojovali v zahraničí. V tejto nepokojnej situácii sa politici obrátili na armádu, aby prevzala osud krajiny do svojich rúk. V novembri 1799 to urobil generál Napoleon Bonaparte.
Významné roky Francúzskej revolúcie:
Poslanci tretieho stavu sa 20. júna 1789 v Loptovej sieni vo Verasilles postavili proti kráľovi a slávnostne prisahali, že sa nerozídu, kým Francúzsko nebude mať ústavu.
Parížsky dav sa 14. júla 1789 po dobití Bastily valí k mestskej radnici. Francúzska revolúcia sa začala.
Ľudovít XVI. sa objavuje na balkóne predtým, ako ho dav 6. októbra 1789 prinútil vrátiť sa do Paríža. Potom sa stal fakticky ,,zajatcom revolúcie“.
Ľudovíta XVI. sťali 21. januára 1793 gilotínou ako vlastizradcu. Táto udalosť spôsobila šok na ostatných európskych dvoroch.
Zdroje: Encyklopédia svetových dejín
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9319 | 6640 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | VŠ | 2.9417 | 4744 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |