Revolúcia, ktorá zmenila tvár Európy
V rokoch 1789-99 sa vo Francúzsku odohrali udalosti, ktoré priniesli zvrhnutie monarchie, nastolenie republiky, vydanie listiny ľudských práv a ukončili éru feudalizmu. Bola to epocha chaosu a búrok, vlády ľudových más a gilotíny.
Roku 1789 sa vo Francúzsku začala revolúcia, ktorá zmenila tvár Európy. Niektorí súčasníci ju hodnotili s obdivom:,,Najväčšia udalosť, ktorá sa vo svete odohrala, a aj najlepšia,“ vyhlasoval anglický politik Charles James Fox. Iní na ňu pozerali s hrôzou, lebo aj keď odstránila tradičné privilégiá a nespravodlivosť, vniesla na politickú scénu nepredvídateľné prvky: dav, psychológiu zastrašovania, prenášanie ideologického boja bez ohľadu na hranice medzi jednotlivými štátmi.
Na počiatku Francúzskej revolúcie bolo rozhodnutie kráľa Ľudovíta XVI. zvolať po 175 rokoch na 5. mája 1789 generálne stavy. Panovník zvolal zhromaždenie, pretože sa zrútili štátne financie. Dúfal, že sa mu podarí presvedčiť poslancov, aby mu poskytli ďalšie finančné prostriedky. Vidiečania už nemohli platiť vyššie dane, ceny stúpali a situáciu zhoršovala absencia adekvátneho bankového systému.
ŠTÁT V KRÍZE
V rokoch 1789-88 sa uskutočnili pokusy urobiť reformu štátnych financií a daňového systému, ale privilegované stavy-aristokracia a duchovenstvo-sa postavili proti úsiliu niektorých ministrov ukončiť ich daňové zvýhodnotenie. Roku 1788 vymenovali za generálneho kontrolóra financií ženevského bankára Jacqua Neckera, ktorý tento post zastával už v rokoch 1776-81, keď držal financie nad vodou čoraz vyššími pôžičkami.
Na narastajúcej nespokojnosti mala roku 1788 okrem hospodárskej recesie aj katastrofálna neúroda; do veľkých ťažkostí sa dostalo predovšetkým vidiecke obyvateľstvo. Špekulanti v mestách, ktorí predávali potraviny za nehorázne vysoké ceny, naopak, bohatli. Hlboká kríza, v ktorej sa štát ocitol, priviedla majetných i nemajetných mešťanov i vidiečanov, na pokraj bezprecedentného konfliktu.
Napriek chvályhodným zámerom nemal kráľ skúsenosti ani schopnosti na to, aby vyviedol štát z krízy. V máji 1789 sa zišli generálne stavy-zástupcovia prvého, druhého (duchovenstvo a aristokracia) i tretieho stavu. Najmä poslanci tretieho stavu boli ovplyvnení myšlienkami osvietencov, ktorí sa nazdávali, že štát by sa mal budovať na zásadách moderného racionalizmu, a nie na privilegovanej dedičnej elite. Hovorca tretieho stavu požadoval rovnaké práva, aké mala aristokracia a duchovenstvo. 17.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Francúzska revolúcia
Dátum pridania: | 01.02.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Manfred | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 008 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4.1 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 6m 50s |
Pomalé čítanie: | 10m 15s |
Zdroje: Encyklopédia svetových dejín
Podobné referáty
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9731 | 1408 slov | |
Francúzska revolúcia | SOŠ | 2.9319 | 6640 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9898 | 1515 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9653 | 677 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 2.9953 | 487 slov | |
Francúzska revolúcia | ZŠ | 2.9747 | 488 slov | |
Francúzska revolúcia | VŠ | 2.9417 | 4744 slov | |
Francúzska revolúcia | GYM | 3.0005 | 1305 slov |