Napriek určitým kritickým hlasom schválil MOV štafetu s olympijským ohňom ako prvú súčasť ceremoniálu hier. Hry sa konali bez Nemecka a Japonska,ktoré boli ako agresori v 2. svetovej vojne vylúčení z olympijských súťaží. Tak ako predtým, chýbali aj športovci zo ZSSR. Hviezdou hier sa stala Fanny Blankersová-Koenová z Holandska, ktorá získala 4 zlaté medaily v bežeckých disciplínách. Do histórie športu vošla ako lietajúca mamička, lebo bola matkou dvoch detí.
Hry 15.olympiády v Helsinkách v roku 1952 boli hrami, kde sa prvý raz predstavil Sovietsky zväz. Naposledy boli ruskí športovci súčasťou OH v roku 1912 ako športovci z cárskej ríše. MOV totiž prijal ZSSR za svojho člena až v máji 1952. Premiéru tu mali Južná Kórea, ktorá v roku 1948 vystupovala v mene Kórey ako celku. A do tretice slávili premiéru Nemci. Keď východonemeckí športovci z dôvodu rozporov medzi športovými orgánmi východného sektoru ostali doma. V atletike žal úspechy famózny vtedy takmer 30 ročný Emil Zátopek, prezývaný ,,česká lokomotíva“. Zvíťazil v behoch na 5000, 10000 metrov i v maratóne. Nik pred ním a zatiaľ ani po ňom na jedných OH všetky tieto tri obzvlášť náročné disciplíny nevyhral. Na tejto olympiáde konečne rehabilitovali vtedy už žijúcu fínsku legendu Paava Nurmiho tak, že ho zobrazili na oficiálnom olympijskom plagáte.
Prvé letné olympijské hry uskutočnené na južnej pologuli v austrálskom Melbourne boli zvláštne tým, že sa konali v čase keď je u nás neskorá jeseň, vlastne takmer zima. Z dôvodu vysokých cestovných nákladov bola v Melbourne menšia účasť pretekárov ako napr. v Berlíne.
O 4 roky neskôr sa konali OH v Ríme, v druhom hlavnom meste antického sveta. Podľa predstavy Pierra de Coubertin sa tu mali konať hry už v roku 1908. Z už spomínaných príčin sa tak nestalo. Športovci si tu o 52 rokov neskôr pochvaľovali hlavne symbiózu moderných športovísk s časom historických stavieb.Kuriozitou bolo, že všetci športovci s výnimkou sovietskej výpravy prijali požehnanie od pápeža Jána XXII. na Svätopeterskom námestí. Televízne stanice v celej Európe preberali program z Ríma. Milióny divákov sledovali napínavé súboje medzi športovými veľmocami USA a ZSSR. ZSSR napokon ,,na zlaté medaily vyhral 42:34“.
LOH sa prvýkrát konali na ázijskej pôde v roku 1964. Česť organizovať najväčší športový sviatok dostalo Tokio. V roku 1940 prišlo Tokio o usporiadanie ,,vďaka“ 2. svet. vojne, do ktorej sa však aj ono dosť podstatne agresívne zapojilo. Tentoraz sa organizátori posnažili a stanovili si veľkolepé ciele. V Tokiu vzniklo mnoho stavieb len vďaka týmto OH.