Prvý rekord hier priniesol už úvodný pochod národov. Pred zrakom cisárskej rodiny na štadióne Mejdži defilovali športovci a funkcionári z 93 štátov, čo bolo najviac v histórii. Hry sa samozrejme nezaobišli bez typického japonského športu suma. Japonci potvrdili svoju absolútnu nadvládu, ale v disciplíne bez rozdielu hmotnosti sa museli skloniť pred umením Holanďana Antoniusa Geesinka.
Na OH v Mexiku 1968 sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Bolo to zapríčinené veľkou nadmorskou výškou a s tým súvisiacim riedkym vzduchom. Kráľovnou hier sa stala česko-slovenská gymnastka Věra Časlavská, ktorá získala 4 zlaté a 2 strieborné medaily. Na týchto hrách vznikalo pomerne veľa konfliktov. Mexickí študenti protestovali proti tomu, koľko finančných prostriedkov sa na hry využilo. Študentské demonštrácie boli kruto potlačené. Ďalší konflikt zapríčinilo ohlásenie účasti JAR. Okamžite na to 40 afrických štátov pohrozilo bojkotovaním mexických OH. Keďže sa MOV chcel vyhnúť ťažkostiam, JAR bola z hier vylúčená. K politickým demonštráciám došlo i pri akte vyhlasovania víťazov na 200 metrov. Dvaja americkí čierni atléti Tommie Smith a John Carlos počas americkej hymny vztýčili päste v čiernych rukaviciach, čo bol symbol radikálneho hnutia Black Power bojujúceho za rovnoprávnosť černochov v USA. Vedenie americkej výpravy oboch športovcov vyradilo z reprezentácie a poslalo ich domov.
Od hier jubilejnej 20. olympiády v Mníchove v roku 1972 sa čakalo, že vojdú do histórie ako ,,veselé hry“. Teroristický útok palestínskych fundamentalistov na izraelskú výpravu však tento sen zmaril a takmer pochoval i samotnú ideu olympizmu. Zavraždených bolo až 11 izraelských športovcov. Mnohí boli za prerušenie hier. MOV však rozhodol, že sa v hrách bude pokračovať. Také bolo i želanie štátu Izrael a členov izraelskej výpravy, ktorí sa nenechali vydierať. Veľa športovcov z Mníchova odcestovalo, pretože sa necítili bezpečne. Mimoriadnu pozornosť na seba upriamil americký plavec Mark Spitz. Získal 7 zlatých medailí a stal sa tak najúspešnejším športovcom všetkých čias.
Montrealská olympiáda o 4 roky neskôr sa niesla v duchu perfektnej organizácie a prísnych bezpečnostných opatrení. Usporiadanie OH znova nepriaznivo ovplyvnila politika. Zo 116 prihlásených krajín 24 odmietlo účasť pre bojkot. 22 afrických štátov bojkotovalo OH, pretože sa ich zúčastnil Nový Zéland, ktorého rugbyové mužstvo predtým podniklo turné po Juhoafrickej Republike.
Politika uštedrila ranu olympizmu na moskovskej olympiáde v roku 1980.