Mnoho kritiky padlo na adresu Kuby a Číny, ktoré sa šikovne vyhýbali rôznym medzinárodným kontrolám.
V roku stého výročia vzniku novovekých OH hostilo športovcov celého sveta hlavné mesto amerického štátu Georgia Atlanta.Výnimočným úspechom týchto hier bolo účasť všetkých 197 členských krajín MOV a obrovský divácky záujem. Hry začiernila pomalá doprava, zlý informačný počítačový systém, kvalita ubytovania, kvalita stravovania , v niektorých chvíľach až nezdravý patriotizmus Američanov, ktorí pri odovzdávaní medailí jasali len pri svojich športovcoch, ale hlavne atentát v olympijskom parku, keď výbuch nálože zabil 2-och ľudí. Nedostatkov bolo teda príliš.
Naopak olympiáda v austrálskom Sydney o 4 roky na to, bola najdokonalejším
športovým predstavením, aké sme mali možnosť vidieť. Vynikajúci otvárací ceremoniál bol len začiatkom skvelých športových zápolení a súťaží. Olympiáda na prahu milénia sa označila ako olympiáda snov. Mala vynikajúcu atmosféru. Austrálčania na každom kroku rozdávali úsmevy a oceňovali každý športový výkon. Eric Moussambani, plavec z rovníkovej Guiney, dostal za svoju poldruha minútovú túžbu dokončiť preteky na 100 metrov voľným spôsobom rovnaké ovácie ako zlatí medailisti. I to jeho snaženie ukázalo, že olympijské ideály na prahu milénia zostávajú oslavu ľudskosti a humanity.
V roku 2004 sa majú konať 28. LOH v Aténach.Po 108 rokoch sa tak zopakuje história a my si opäť budeme môcť pripomenúť, čo vlastne olympizmus je, prečo vznikol a i to,kde sa nachádza jeho kolíska. Nech sú teda OH 2004 v Aténach oslavou športu a humanizmu na celom svete.