Panovníčka voľbu schválila a potvrdila
Deň pred korunovačnou slávnosťou preniesli strážcovia korunu s ozbrojeným sprievodom z hradného paláca do chrámu sv. Martina a tam ju za hlaholu zvonov uložili v stráženej sakristii pod vežou. Ráno v deň korunovácie síce spŕchlo, ale potom sa vyjasnilo a slnko ožiarilo krajinu. Mnohí z prítomných to považovali za priaznivé znamenie. Slávnosť sa začala veľmi zavčasu.
O šiestej hodine ráno v dóme sv. Martina, kde už boli pripravené drevené pódiá s trónmi a sedadlá pre vznešenú spoločnosť, najmä pre vysoko postavené dámy a zahraničných hostí – vyslancov, zišli magnáti na modlitbu. Okolo siedmej hodiny sa v paláci palatína sformovala skupina pánov, aby sa odobrali na hrad a priviedli kráľovnú do chrámu. Kráľovná sa pohla na koči z hradu o ôsmej. Sprievod šiel od Karolovej hradnej brány smerom k Pálffyho záhradám a ďalej k Michalskej bráne, kde stál nový kostol trinitárov s ešte nedokončenými vežami. Tam sprievod odbočil k Dunaju. Do mesta vošiel Vydrickou bránou pri kostole sv. Martina. Tu už čakalo zhromaždené, slávnostne oblečené meštianstvo a pozdravilo panovníčku volaním Vivat Maria Teresia. Pri bránach cintorína a pri vchodoch do chrámu stáli čestné stráže uhorských šľachticov. Kráľovná vošla do chrámu južným vchodom za hlaholu píšťal a bubnov. Sprevádzali ju arcibiskupi Kalocse a Bosny a ďalší vysoký klérus. V sakristii sa zoradil sprievod, ktorý mal kráľovnú odprevadiť k oltáru. Najprv šli zástavníci.
Miestny vikár niesol kríž, za ním hlavný kráľovský pohárnik gróf Ľudovít z rodiny Batthyányovcov niesol meč považovaný za meč sv. Štefana. Za ním kráčal kráľovský taverník gróf Leopold z Nádasdu s ostenzóriom a kráľovský kuriálny sudca gróf Jozef Esterházy. Korunu niesol palatín gróf Ján Pálffy a za ním pred kráľovnou hlavný kráľovský stajník František Esterházy obnažený meč. Kráľovnú usadili na trón, ktorý stál v strede kňaziska na vyvýšenom pódiu pred novým nádherným oltárom. Zástavníci piatich krajín a hlavný kráľovský stajník sa postavili naľavo, vpravo stál palatín krajiny s ďalšími piatimi zástavníkmi. Cez omšu zaodeli Máriu Teréziu plášťom sv. Štefana a opásali ju jeho mečom. Potom ju prímas arcibiskup knieža Imrich Esterházy korunoval za uhorskú kráľovnú. Do pravej ruky jej dal žezlo, do ľavej krajinské jablko a spolu s palatínom Pálffym jej položil na hlavu korunu. V chráme prítomný zvolali : „Vivat Domina et Rex Noster“, pretože ju korunovali ako „kráľa“ a nie ako „kráľovnú“. Potom si kráľovná s korunovačnými insígniami sadla na iný trón vpravo od oltára.