Zaznel spev hymny Te Deum Laudamus, sprevádzaný hudbou píšťal, fláut, bubnov, ale aj hlaholom zvonov a hrmením diel. Aby kráľovná mohla ďalej voľne sledovať omšu, po hymne a doznení hudby jej insígnie aj s korunou odobrali. Pritom obetovala na oltár tridsať zlatých v striebornej miske. Pred skončením obradu sa Mária Terézia vrátila na trón v strede chrámu a palatín jej znova položil na hlavu korunu. Kráľovná a jej sprievod vyšli z chrámu severnou bránou a prešli pešo po drevenom chodníku potiahnutom zeleným, červeným a bielym súknom k františkánskemu kostolu. Kráľovná mala na sebe korunovačný plášť, na hlave korunu, v rukách žezlo a jablko. Pred ňou niesol hlavný kráľovský stajník obnažený meč, nad ňou pridŕžali baldachýn zo zlatého brokátu. Nasledoval ju sprievod svetských a cirkevných hodnostárov. Na konci šiel na koni predseda kráľovskej uhorskej komory a rozhadzoval medzi ľud zlaté a strieborné pamätné mince. Keď sprievod prešiel, ľud si zase mohol rozobrať súkno, ktorým bol pokrytý chodník. Stráž dávala pozor, aby sa ľudia nepobili a neporanili. Cestou sa sprievod zastavil na námestí pred radnicou a františkánskym kláštorom. Tam sa kráľovná poklonila pred sochou svojej patrónky a patrónky Uhorska, Panny Márie Víťaznej. Dal ju postaviť jej starý otec Leopold 1. roku 1675 pred kostolom, ktorý odňal evanjelikom a daroval rádu jezuitov. Vo františkánskom kostole zasvätenom taktiež Panne Márii, bol pri severnej stene kňaziska pripravený trón pod baldachýnom na trojstupňovom pódiu. Tu kráľovná – žena – pasovala za rytierov Zlatej ostrohy 45 šľachticov, ktorých jej predstavoval palatín gróf Ján Pálffy. Po skončení obradu kráľovná nastúpila v ornáte a s regáliami do prepychového koča, ktorý ju odviezol cez Michalskú bránu pred mestské hradby. Tam na voľnom priestranstve pred kláštorom milosrdných bratov stálo pripravené drevené pódium potiahnuté súknom v štátnych farbách. Kráľovná vystúpila z koča a na pódiu pred očami všetkých prítomných prisahala na kríž. Slová korunovačnej prísahy jej predčítal ostrihomský arcibiskup. Na prísahe sa zúčastnil aj kolocsský arcibiskup, palatín a ďalší hodnostári. Ľud znova na povel kričal pozdravy, ako „Vivat Domina et Rex Noster!“. Kráľovná nastúpila do koča a dala sa zaviesť na dunajský breh, kde už pri korunovačnom kopčeku čakal pripravený čierny žrebec. Mária Terézia naň vysadla a dámskou jazdou vyšla na kopček, ozdobený trojfarebným súknom. Podaným mečom sekla štyrmi smermi, na juh, na východ, sever a západ, na znamenie, že aj ona je pripravená brániť krajinu pred nepriateľom zo všetkých svetových strán.