Korunovanie princeznej Márie Terézie za Uhorskú kráľovnú sa oddialilo. V tom čase bola totiž v požehnanom stave a lekári jej neodporúčali vystaviť sa nezvyčajnému vzrušeniu pri korunovačnej slávnosti. Keď sa však na jar1741 v zámku Schönbrunn pri Viedni šťastne narodil následník trónu korunný princ Jozef, nič už nestálo v ceste korunovačnému obradu. V máji roku 1741 zvolali korunovačný snem a dňa 25.júna korunovali novú kráľovnú. Mária Terézia sa ako uhorská kráľovná oficiálne volala Mária 11. Terézia. Slávnosť sa uskutočnila so zvyčajnou pompou, bola však oveľa nápadnejšia ako ostatné. Po troch storočiach vlády mužov malo Uhorsko znovu kráľovnú! V galantnom 18. stor. to bola pre uhorských poddaných, najmä pre šľachticov, po mnohých panovníkoch – vojakoch či vojvodcoch – predsa len významná zmena. Nastávajúca kráľovná prišla do Prešporku z Viedne so svojím manželom a s malým sprievodom. Z Viedne odišli už 19. júna a prenocovali v zámku v Petronelli. Jej príchod do mesta 20. júna vyvolalo veľké nadšenie. Šľachta a mestá vkladali do novej kráľovnej veľké nádeje. Vyčerpanej krajine sa po ustavičných vojnách žiadal mier. Panstvo novej vladárky bolo však zvonka so všetkých strán ohrozené. Tak ako jej otca a ostatných predkov aj Máriu Teréziu privítali uhorské stavy na hraniciach krajiny, medzi Hainburgom a Kopčanmi, ktoré sa vtedy nachádzali na uhorskom území.
Na mieste privítania postavili prepychový stan, pod ktorým odznela privítacia reč ostrihomského arcibiskupa a prímasa krajiny, kniežaťa Imricha Esterházyho. Prímasa sprevádzal Kolocsský arcibiskup. Mária Terézia odpovedala na pozdrav latinským poďakovaním. Za zvukov píšťal a bubnov sa vybral potom sprievod do korunovačného mesta. Len čo hradná posádka spozorovala blížiaci sa sprievod, vystrelili na pozdrav salvu zo všetkých diel. Kráľovná sa viezla v prepychovom kočiari, po jej pravej strane cválal na vybranom koni jej manžel. Cez Dunaj bol zriadený most na člnoch.
Kráľovnin sprievod čakala pri moste čestná jednotka mešťanov. Z mestských veží sa ozvali fanfáry a zvony vyzváňali na privítanie vzácnych hostí. Ostrihomský arcibiskup pod holým nebom pozdravil prichádzajúcich spevom hymny Te Deum Laudamus a potom sa sprievod pobral okolo mestských hradieb na hrad. Korunovačný snem zvolil pred korunováciou aj nového palatína. Stal sa ním prešporský gróf Ján Pálffy.

Panovníčka voľbu schválila a potvrdila
Deň pred korunovačnou slávnosťou preniesli strážcovia korunu s ozbrojeným sprievodom z hradného paláca do chrámu sv. Martina a tam ju za hlaholu zvonov uložili v stráženej sakristii pod vežou. Ráno v deň korunovácie síce spŕchlo, ale potom sa vyjasnilo a slnko ožiarilo krajinu. Mnohí z prítomných to považovali za priaznivé znamenie. Slávnosť sa začala veľmi zavčasu.
O šiestej hodine ráno v dóme sv. Martina, kde už boli pripravené drevené pódiá s trónmi a sedadlá pre vznešenú spoločnosť, najmä pre vysoko postavené dámy a zahraničných hostí – vyslancov, zišli magnáti na modlitbu. Okolo siedmej hodiny sa v paláci palatína sformovala skupina pánov, aby sa odobrali na hrad a priviedli kráľovnú do chrámu. Kráľovná sa pohla na koči z hradu o ôsmej. Sprievod šiel od Karolovej hradnej brány smerom k Pálffyho záhradám a ďalej k Michalskej bráne, kde stál nový kostol trinitárov s ešte nedokončenými vežami. Tam sprievod odbočil k Dunaju. Do mesta vošiel Vydrickou bránou pri kostole sv. Martina. Tu už čakalo zhromaždené, slávnostne oblečené meštianstvo a pozdravilo panovníčku volaním Vivat Maria Teresia. Pri bránach cintorína a pri vchodoch do chrámu stáli čestné stráže uhorských šľachticov. Kráľovná vošla do chrámu južným vchodom za hlaholu píšťal a bubnov. Sprevádzali ju arcibiskupi Kalocse a Bosny a ďalší vysoký klérus. V sakristii sa zoradil sprievod, ktorý mal kráľovnú odprevadiť k oltáru. Najprv šli zástavníci.
Miestny vikár niesol kríž, za ním hlavný kráľovský pohárnik gróf Ľudovít z rodiny Batthyányovcov niesol meč považovaný za meč sv. Štefana. Za ním kráčal kráľovský taverník gróf Leopold z Nádasdu s ostenzóriom a kráľovský kuriálny sudca gróf Jozef Esterházy. Korunu niesol palatín gróf Ján Pálffy a za ním pred kráľovnou hlavný kráľovský stajník František Esterházy obnažený meč. Kráľovnú usadili na trón, ktorý stál v strede kňaziska na vyvýšenom pódiu pred novým nádherným oltárom. Zástavníci piatich krajín a hlavný kráľovský stajník sa postavili naľavo, vpravo stál palatín krajiny s ďalšími piatimi zástavníkmi. Cez omšu zaodeli Máriu Teréziu plášťom sv. Štefana a opásali ju jeho mečom. Potom ju prímas arcibiskup knieža Imrich Esterházy korunoval za uhorskú kráľovnú. Do pravej ruky jej dal žezlo, do ľavej krajinské jablko a spolu s palatínom Pálffym jej položil na hlavu korunu. V chráme prítomný zvolali : „Vivat Domina et Rex Noster“, pretože ju korunovali ako „kráľa“ a nie ako „kráľovnú“. Potom si kráľovná s korunovačnými insígniami sadla na iný trón vpravo od oltára.

Zaznel spev hymny Te Deum Laudamus, sprevádzaný hudbou píšťal, fláut, bubnov, ale aj hlaholom zvonov a hrmením diel. Aby kráľovná mohla ďalej voľne sledovať omšu, po hymne a doznení hudby jej insígnie aj s korunou odobrali. Pritom obetovala na oltár tridsať zlatých v striebornej miske. Pred skončením obradu sa Mária Terézia vrátila na trón v strede chrámu a palatín jej znova položil na hlavu korunu. Kráľovná a jej sprievod vyšli z chrámu severnou bránou a prešli pešo po drevenom chodníku potiahnutom zeleným, červeným a bielym súknom k františkánskemu kostolu. Kráľovná mala na sebe korunovačný plášť, na hlave korunu, v rukách žezlo a jablko. Pred ňou niesol hlavný kráľovský stajník obnažený meč, nad ňou pridŕžali baldachýn zo zlatého brokátu. Nasledoval ju sprievod svetských a cirkevných hodnostárov. Na konci šiel na koni predseda kráľovskej uhorskej komory a rozhadzoval medzi ľud zlaté a strieborné pamätné mince. Keď sprievod prešiel, ľud si zase mohol rozobrať súkno, ktorým bol pokrytý chodník. Stráž dávala pozor, aby sa ľudia nepobili a neporanili. Cestou sa sprievod zastavil na námestí pred radnicou a františkánskym kláštorom. Tam sa kráľovná poklonila pred sochou svojej patrónky a patrónky Uhorska, Panny Márie Víťaznej. Dal ju postaviť jej starý otec Leopold 1. roku 1675 pred kostolom, ktorý odňal evanjelikom a daroval rádu jezuitov. Vo františkánskom kostole zasvätenom taktiež Panne Márii, bol pri severnej stene kňaziska pripravený trón pod baldachýnom na trojstupňovom pódiu. Tu kráľovná – žena – pasovala za rytierov Zlatej ostrohy 45 šľachticov, ktorých jej predstavoval palatín gróf Ján Pálffy. Po skončení obradu kráľovná nastúpila v ornáte a s regáliami do prepychového koča, ktorý ju odviezol cez Michalskú bránu pred mestské hradby. Tam na voľnom priestranstve pred kláštorom milosrdných bratov stálo pripravené drevené pódium potiahnuté súknom v štátnych farbách. Kráľovná vystúpila z koča a na pódiu pred očami všetkých prítomných prisahala na kríž. Slová korunovačnej prísahy jej predčítal ostrihomský arcibiskup. Na prísahe sa zúčastnil aj kolocsský arcibiskup, palatín a ďalší hodnostári. Ľud znova na povel kričal pozdravy, ako „Vivat Domina et Rex Noster!“. Kráľovná nastúpila do koča a dala sa zaviesť na dunajský breh, kde už pri korunovačnom kopčeku čakal pripravený čierny žrebec. Mária Terézia naň vysadla a dámskou jazdou vyšla na kopček, ozdobený trojfarebným súknom. Podaným mečom sekla štyrmi smermi, na juh, na východ, sever a západ, na znamenie, že aj ona je pripravená brániť krajinu pred nepriateľom zo všetkých svetových strán.

Slávnosť sa skončila po dvanástej hodine. Potom sa sprievod pobral na hrad, kde sa panovníčka utiahla do súkromných komnát, aby si odpočinula. K stolu prišla až keď palatín Pálffy oznámil, že je prestreté. Mária Terézia mala na sebe pri obede plášť sv. Štefana a na hlave kráľovskú korunu. Obed sa podával v slávnostnej sieni paláca pri stole, ktorý mal podobu písmena C. Panovníčka sedela za vrchstolom pod baldachýnom. Po jej pravej ruke sedela jej sestra arcikňažná Mária Anna a pri nej manžel Márie Terézie, Franišek Štefan z Lotrinska. Vľavo od panovníčky sedela jej teta, otcova sestra, arcikňažná Madaléna, v pravo pri kratšom ramene stola prímas knieža Imrich Esterházy a kalocsský biskup. Oproti nim pri ľavom krátkom ramene stola sedel palatín Ján Pálffy. Pri slávnostnom obede posluhoval komorník gróf František Esterházy a gróf Adam Batthyány. Im podávali jedlá pohárnici a ďalší nižší hodnostári. Pre zhromaždení ľud piekli na predmestiach volov. Zo zvláštnej parádnej fontány tieklo červené a biele víno. Panovníčka dostala od uhorských stavov aj kráľovský korunovačný dar : 100 000 zlatých dukátov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Korunovácia Márie Terézie