Korunovanie princeznej Márie Terézie za Uhorskú kráľovnú sa oddialilo. V tom čase bola totiž v požehnanom stave a lekári jej neodporúčali vystaviť sa nezvyčajnému vzrušeniu pri korunovačnej slávnosti. Keď sa však na jar1741 v zámku Schönbrunn pri Viedni šťastne narodil následník trónu korunný princ Jozef, nič už nestálo v ceste korunovačnému obradu. V máji roku 1741 zvolali korunovačný snem a dňa 25.júna korunovali novú kráľovnú. Mária Terézia sa ako uhorská kráľovná oficiálne volala Mária 11. Terézia. Slávnosť sa uskutočnila so zvyčajnou pompou, bola však oveľa nápadnejšia ako ostatné. Po troch storočiach vlády mužov malo Uhorsko znovu kráľovnú! V galantnom 18. stor. to bola pre uhorských poddaných, najmä pre šľachticov, po mnohých panovníkoch – vojakoch či vojvodcoch – predsa len významná zmena. Nastávajúca kráľovná prišla do Prešporku z Viedne so svojím manželom a s malým sprievodom. Z Viedne odišli už 19. júna a prenocovali v zámku v Petronelli. Jej príchod do mesta 20. júna vyvolalo veľké nadšenie. Šľachta a mestá vkladali do novej kráľovnej veľké nádeje. Vyčerpanej krajine sa po ustavičných vojnách žiadal mier. Panstvo novej vladárky bolo však zvonka so všetkých strán ohrozené. Tak ako jej otca a ostatných predkov aj Máriu Teréziu privítali uhorské stavy na hraniciach krajiny, medzi Hainburgom a Kopčanmi, ktoré sa vtedy nachádzali na uhorskom území.
Na mieste privítania postavili prepychový stan, pod ktorým odznela privítacia reč ostrihomského arcibiskupa a prímasa krajiny, kniežaťa Imricha Esterházyho. Prímasa sprevádzal Kolocsský arcibiskup. Mária Terézia odpovedala na pozdrav latinským poďakovaním. Za zvukov píšťal a bubnov sa vybral potom sprievod do korunovačného mesta. Len čo hradná posádka spozorovala blížiaci sa sprievod, vystrelili na pozdrav salvu zo všetkých diel. Kráľovná sa viezla v prepychovom kočiari, po jej pravej strane cválal na vybranom koni jej manžel. Cez Dunaj bol zriadený most na člnoch.
Kráľovnin sprievod čakala pri moste čestná jednotka mešťanov. Z mestských veží sa ozvali fanfáry a zvony vyzváňali na privítanie vzácnych hostí. Ostrihomský arcibiskup pod holým nebom pozdravil prichádzajúcich spevom hymny Te Deum Laudamus a potom sa sprievod pobral okolo mestských hradieb na hrad. Korunovačný snem zvolil pred korunováciou aj nového palatína. Stal sa ním prešporský gróf Ján Pálffy.