VYNÁLEZCOVIA SPOD TATIER

JOZEF MURGAŠ sa narodil 17. februára 1864 v Jabrikovej, dnes Tajov pri Banskej Bystrici. Tento priekopník bezdrôtovej telegrafie patrí vo svojej vednej disciplíne k velikánom G. Marconimu i A. Popovi. Jeho kňazské pôsobenie v malej slovenskej baníckej obci Wilkes Barre (kde sa usadil v r. 1896) v americkej Pennsylvánii bolo plodné nielen osvetovou prácou medzi usadlíkmi, ale predovšetkým ho napĺňal vedeckou prácou na rodiacej sa bezdrôtovej telegrafii. Vypracoval vlastnú sústavu na jej praktické využitie, vynález bol patentovaný v r. 1904. Počas ďalších siedmich rokov ho nasledovalo ďalších 11 konštrukcií a originálnych „zlepšovákov“, napríklad – zariadenie na výrobu elektromagentických vĺn, bezdrôtovú telegrafiu, vlnomer, detektor magnetických vĺn, prístroj na výrobu elektrických oscilácií. Prakticky a obchodne ich využívala ním založená spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. vo Philadelphii. Po vzniku Č-SR sa vrátil do vlasti, napriek obrovským úspechom mu zakázali učiť na priemyselnej škole, a tak sa sklamaný a znechutený vrátil späť do Wilkes Barre. Tu, medzi svojimi farníkmi zomrel 11. mája 1929.

ŠTEFAN BANIČ, vynálezca prvého použiteľného padáka, tiež nesmeroval priamočiaro k svojmu povolaniu i cieľu. Narodil sa 23. novembra 1870 v Smolenickej Novej Vsi a vyučil sa za murára. Striedavo pôsobil v tomto povolaní, ale aj ako príležitostný lesný či poľnohospodársky robotník na Slovensku aj v USA. Tu však už zároveň študoval aj techniku, v chicagskej továrni absolvoval večernú školu, podal niekoľko zlepšovacích návrhov. Tragická letecká nehoda ho inšpirovala k vytvoreniu padákovej konštrukcie, ktorá sa podobala na skladací dáždnik otvárajúci sa malými výbuchmi výbušniny. 3. augusta 1914 ho sám predviedol verejnosti, zoskočil zo 41-poschodového mrakodrapu, vzápätí (25. augusta) bol jeho vynález patentovaný. Už počas prvej svetovej vojny Banič takto zachránil životy amerických pilotov. V roku 1921 sa definitívne vrátil do rodiska, venoval sa ovocinárstvu, spoluobjavil jaskyňu Driny. Zomrel 2. januára 1941. Mineralógovia

Jedným z najaktívnejších členov Spoločnosti mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol Kristián Andrej Zipser (1783–1864), ktorý sa pričinil počas pôsobenia v Banskej Bystrici o plnohodnotný mineralogický výskum Slovenska. Zozbieral veľké množstvo minerálov a dopĺňal nimi mineralogické zbierky, čím si získal veľkú autoritu doma i za hranicami.

S jeho pomocou bola založená Uhorská geologická spoločnosť roku 1850. Sám zostavil mineralogicko-topografickú príručku. Bola to prvá príručka tohto druhu v Uhorsku. Rovnako zanietenie ako Zipser skúmal minerály zo Slovenska banskobystrický rodák Jozef Jonas (1787–1821). Svoje výsledky publikoval v odborných príručkách, v časopise Hesperus a doplnil aj Zipserovu topograficko-mineralogickú príručku. Roku 1811 založil J. Jonas v Banskej Štiavnici Mineralogickú spoločnosť, ktorá bola po Mineralogickej spoločnosti v Jene druhá najstaršia na svete.

Za zmienku stojí práca profesora Banskej akadémie v Banskej Štiavnici Alojza Wehrleho (1793–1835), člena mineralogickej spoločnosti v Jene od roku 1821. A. Wehrle sa svojou úspešnou vedeckou činnosťou ako chemik a mineralóg zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti vtedajšieho vedeckého sveta. Druhým významným centrom mineralogických výskumov na Slovensku bol Kežmarok. Na jeho preslávenom lýceu pôsobilo viacero významných prírodovedcov, ako napr. Adam Potkonický, autor práce o železných rudách a cementačnej medi, Ján Asbľtk i Kristián Genersich. Aktívnym členom Mineralogickej spoločnosti v Jene bol Karol Juraj Rumy zo Spišskej Novej Vsi. V ročenke spoločnosti uverejnil štúdiu o spišských mineráloch. K poznaniu našej rôznorodosti i množstva minerálov na Slovensku v 19. storočí prispeli bratia Kubínyiovci z Vidinej pri Lučenci, Tobiáš Steller zo Spišskej Novej Vsi, Albert a Jozef Patzovský zo Solivaru i Matej Senovwitz z Prešova. Spomínaní členovia geologickej spoločnosti sa poväčšine zaoberali výskumom soľných baní v Solivare, opálových baní v Červenici, okolia Zlatej Bane, rudných ložísk na Spiši a ostatných lokalít východného Slovenska. Minerály na Slovensku skúmal asistent Ríšskeho geologického ústavu František Foetterle (1823–1876). Výskum robil pri Banskej Štiavnici a v Úškrtovej doline pri Hodruši Výskumy boli veľkým prínosom k poznaniu minerálnych pomerov na Slovensku ku koncu 19. stor. Z najvýznamnejších možno spomenúť Jozefa Szabóa, Jozsefa Krennera, Karola Zimányiho, Augustína Franzenaua, Gustava Malczera, Vojtecha Mauritza atď. Cenné údaje o slovenských minerálov nachádzame aj v štúdiách A. Brezinu. K. A. Redlicha, I. Vitáliša a ďalších.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Slovenskí vedci