referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Slovenskí vedci
Dátum pridania: 04.02.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Michal.Smotek
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 615
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.6
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 4m 20s
Pomalé čítanie: 6m 30s
 
VYNÁLEZCOVIA SPOD TATIER

JOZEF MURGAŠ sa narodil 17. februára 1864 v Jabrikovej, dnes Tajov pri Banskej Bystrici. Tento priekopník bezdrôtovej telegrafie patrí vo svojej vednej disciplíne k velikánom G. Marconimu i A. Popovi. Jeho kňazské pôsobenie v malej slovenskej baníckej obci Wilkes Barre (kde sa usadil v r. 1896) v americkej Pennsylvánii bolo plodné nielen osvetovou prácou medzi usadlíkmi, ale predovšetkým ho napĺňal vedeckou prácou na rodiacej sa bezdrôtovej telegrafii. Vypracoval vlastnú sústavu na jej praktické využitie, vynález bol patentovaný v r. 1904. Počas ďalších siedmich rokov ho nasledovalo ďalších 11 konštrukcií a originálnych „zlepšovákov“, napríklad – zariadenie na výrobu elektromagentických vĺn, bezdrôtovú telegrafiu, vlnomer, detektor magnetických vĺn, prístroj na výrobu elektrických oscilácií. Prakticky a obchodne ich využívala ním založená spoločnosť Universal Aether Telegraph Co. vo Philadelphii. Po vzniku Č-SR sa vrátil do vlasti, napriek obrovským úspechom mu zakázali učiť na priemyselnej škole, a tak sa sklamaný a znechutený vrátil späť do Wilkes Barre. Tu, medzi svojimi farníkmi zomrel 11. mája 1929.

ŠTEFAN BANIČ, vynálezca prvého použiteľného padáka, tiež nesmeroval priamočiaro k svojmu povolaniu i cieľu. Narodil sa 23. novembra 1870 v Smolenickej Novej Vsi a vyučil sa za murára. Striedavo pôsobil v tomto povolaní, ale aj ako príležitostný lesný či poľnohospodársky robotník na Slovensku aj v USA. Tu však už zároveň študoval aj techniku, v chicagskej továrni absolvoval večernú školu, podal niekoľko zlepšovacích návrhov. Tragická letecká nehoda ho inšpirovala k vytvoreniu padákovej konštrukcie, ktorá sa podobala na skladací dáždnik otvárajúci sa malými výbuchmi výbušniny. 3. augusta 1914 ho sám predviedol verejnosti, zoskočil zo 41-poschodového mrakodrapu, vzápätí (25. augusta) bol jeho vynález patentovaný. Už počas prvej svetovej vojny Banič takto zachránil životy amerických pilotov. V roku 1921 sa definitívne vrátil do rodiska, venoval sa ovocinárstvu, spoluobjavil jaskyňu Driny. Zomrel 2. januára 1941. Mineralógovia

Jedným z najaktívnejších členov Spoločnosti mineralógov v prvej polovici 19. storočia bol Kristián Andrej Zipser (1783–1864), ktorý sa pričinil počas pôsobenia v Banskej Bystrici o plnohodnotný mineralogický výskum Slovenska. Zozbieral veľké množstvo minerálov a dopĺňal nimi mineralogické zbierky, čím si získal veľkú autoritu doma i za hranicami.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.