Napriek tomu si kráľovná po celý život udržiavala sympatie šľachty, čo dokazuje aj jej telesná stráž, zložená výlučne z uhorských šľachticov.
Hlavným cieľom reforiem bolo hlavne zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby neklesala produktivita jeho práce, pretože poľnohospodárstvo bolo stále hlavnou časťou výroby. Preto v r. 1767 vydáva urbársky patent, ktorého súčasťou bol Tereziánsky urbár a Tereziánsky panský kataster (platil len v západných krajinách). Tereziánsky urbár sa zakladal na výmere pôdy a povinností pre každého poddaného. Odlišovali sa podľa akosti pôdy, veľkosti statku a vlastníctva domácich zvierat. Podľa toho sa odlišoval počet dní, ktoré musel poddaný odrobiť do roka na panskom a akú veľkú časť úrody musel každoročne odovzdať zemepánovi. Tomu sa odovzdávali ešte tzv. dary, čo boli dve sliepky, dvaja kapúni, 12 vajec a holba masla od usadlosti a od 30 poddaných 1 teľa. Vo veľkej miere bolo propagované aj pestovanie nových plodín, napr. zemiakov, kukurice a tabaku. Vydávali sa rôzne príručky pre hospodárstva a vznikali nové svojpomocné a osvetové spolky. Reformy sa dotýkali aj cechov. Tie v snahe zabezpečiť existenciu svojich členov zvyšovali poplatky za prijatie nových členov, čo brzdilo výrobu. A tak bol v r. 1761 vydaný mandát o jednotnom poplatku za prijatie nových majstrov do cechov a zrušení nákladných cechových hostín. Mária Terézia sa snažila monarchiu rozdeliť na dve časti. Keďže Uhorsko bolo považované za „baňu mäsa, masti a chleba“, malo slúžiť ako surovinová základňa monarchie. V západnej časti sa malo vyrábať. Tomu bola prispôsobená aj pre Uhorsku nevýhodná daňová politika. Uhorské výrobky v Čechách platili daň 30 %, v opačnom prípade to boli len 3 %. Spomalená bola aj výroba manufaktúr v Uhorsku, aj keď na druhej strane najväčšiu manufaktúru v Uhorsku, kartúnku v Šaštíne, založil sám František Lotrinský. Mária Terézia si uvedomovala potrebu vzdelania pre všetky vrstvy obyvateľstva. Preto v r. 1777 je vydaná študijná osnova Ratio educationis v podobe kráľovského reskriptu. Bol to návod k jednotnej štátnej výchove, počnúc Triviálnymi školami a univerzitami končiac. Daná spoločnosť ešte neumožňovala zavedenie povinnej školskej dochádzky, bol to však solídny základ pre všeobecnú gramotnosť obyvateľstva. Reformy sa týkali aj súdnictva. V r. 1756 boli zakázané rozsudky smrti nad čarodejnicami, neskôr bolo zakázané stíhanie za čarodejníctvo a mágiu ako také. Zmenšila sa trestná právomoc zemepánov nad poddanými. Pri súdoch musel poddaných bezplatne obhajovať stoličný advokát. Zvýšila sa aj náročnosť skúšok pri vstupe do advokátskeho povolania.
Počas vlády Márie Terézie sa podstatne zvýšila hospodárska úroveň štátu (vo Viedni sa vydávali prvé papierové peniaze v strednej Európe).