Ako prvá sa zaujímala o zlepšenie životných podmienok poddaných. Bola typickou absolutistickou panovníčkou, pretože reformy takého rozsahu sa dali uskutočniť len pri vláde tvrdej ruky a za cenu bolestivých ústupkov šľachty.
Známe sa stali aj reformy Jozefa II. Ten zriadil 10 dištriktov, očísloval domy, premeral pôdu v Uhorsku. V rámci prísnej hosp. politiky zakázal dovoz luxusných výrobkov, obmedzil výdavky habsburského dvora. Novým trestným a občianskym zákonníkom zaručil rovnaké práva a povinnosti občanov, zrušil trest smrti, zakázal prácu detí do 8 rokov, obmedzil diskrimináciu Židov. Za úradný jazyk ríše vyhlásil namiesto latinčiny nemčinu, zároveň však podporoval pestovanie domácich jazykov. Cirkev podriadil štátnej moci, čím oslabil moc pápeža. Zrušil biskupské a zriadil dva generálne semináre, ktoré vychovávali kňazov v osvietenskom duchu. 13. X. 1781 vydal Tolerančný patent, ktorý odstraňoval diskrimináciu luteránov, kalvínov a ortodoxných veriacich. Tieto reformy prispeli k vzdelanostnému a občianskemu rastu aj protestantských vrstiev a k ich aktivizácii v národnom obrodení. 22. VIII. 1785 vyhlásil Jozef II. zrušenie nevoľníctva. Išlo o jednu z najdôležitejších hospodárskych a sociálnych reforiem. Patent vychádzal z osvietenských zásad prirodzeného práva. Posilňoval ľudskú dôstojnosť, občianske sebavedomie, obnovil staré slobody poddaných. Tí sa mohli sťahovať, slobodne zakladať rodiny, dávať deti do škôl, rozhodovať o svojom majetku. Táto reforma oslabila feudálne vzťahy, no zachovávala poddanské povinnosti. 29. I. 1790 Jozef II. preveľký odpor šľachty na smrteľnej posteli odvolal jozefínske reformy, okrem Tolerančného patentu a zrušenia poddanstva. N atrón po ňom nastúpil Leopold II., ktorý bol takisto zástancom osvietenských reforiem.
Medzi významných osvietenských učencov Uhorska patrili aj dvaja Slováci, Adam František Kollár a Matej Bel.
Adam František Kollár – historik, pedagóg, radca Márie Terézie a riaditeľ dvorskej knižnice (1774 – 1783). Kollár podal návrh na zavedenie urbáru, zrušenie nevoľníctva, zlepšenie postavenia poddaných, návrh na zdanenie šľachty a dať aj nešľachticom právo vlastniť pôdu a zastávať verejné úrady. Bol orientovaný na sociálno – právne problémy, bol národne uvedomelý a veľmi vzdelaný človek. Ovládal latinčinu, gréčtinu, nemčinu, maďarčinu, hebrejčinu, študoval teológiu a filozofiu. Napísal dielo O pôvode a nepretržitom používaní zákonodarnej moci uhorských kráľov , kde kritizoval privlastnenie si zákonodarnej moci panovníkom.