Matej Bel (1684 – 1749) – historik, prírodovedec, jazakovedec, pedagóg, ev. kňaz, jedna z najväčších postáv kultúrneho života v Uhorsku v 18. storočí, nazývaný tiež Veľká ozdoba Uhorska. Ako kňaz pôsobil v banskej Bystrici, od r. 1714 ako rektor ev. lýcea a od r. 1719 ako kiňaz v Bratislave. Za sympatizovanie s Rákociho povstaním proti Viedni bol odsúdený na smrť, neskôr omilostený. Preslávil sa vlastivedným dielom Notície – Historicko – zemepisné poznatky o novom Uhorsku. Pápež Kliment XII. ho vyznamenal zlatou medailou a cisár Karol VI. ho povýšil do šľachtického stavu.